BANSKÁ BYSTRICA. Prebrázdil celú Európu, na ulici je takmer trinásť rokov. S komunitou bezdomovcov sa nestretáva, lebo, ako hovorí, veľa z nich ho chcelo využiť. Sníva o tom, že raz dožije so synom v drevenici.
Dušan Zapel z Banskej Bystrice je vášnivým milovníkom kníh. Je pokorný, ale veselý. Pri rozhovore mu úsmev z tváre schádza len vtedy, keď si obaja spomenieme na vojnu.
Župy sa pridávajú k mestám a obciam. Vstupujú do štrajkovej pohotovosti Čítajte Ste dlho bez domova?
Už to bude trinásť rokov. Vlastný byt som nemal, býval som v podnájme a po rozvode sa veci pokazili. Zostal som bez bývania. Na začiatku to bolo ťažšie, ale som rád, že vždy bola práca.
Čo sa dozviete
- Čím sa Dušan Zapel v minulosti živil a prečo to už nemôže viac robiť
- Prečo sa nestýka s ostatnými bezdomovcami
- Prečo nie je odkázaný na žobranie
- Čo všetko vidí pod rúškom tmy na ulici a v parku
Pracujete?
V Bystrici chodím pomáhať do jedného penziónu. Tiež do Tajova i do Štiavnice. Robím všetko, čo ľudia potrebujú a niekedy aj to, čo neviem. Keď sa ma opýtajú, či by som toto a hento nevedel, vždy poviem, že skúsiť to predsa môžem. Väčšinou ale kosím, pílim drevo alebo ho štiepam. Celý život som robil.
Čím ste sa vyučili?
