B. BYSTRICA. Pod Urpínom vyrástlo a stále vyrastá množstvo skvelých hokejistov. Niektorým sa podarí preraziť až na vrchol, iným nie, no taktiež majú za sebou vydarené kariéry.
Meno brankára Michala Stieranku istotne nie je neznáme fanúšikom banskobystrického hokeja. Dnes už bývalý gólman chytal naposledy v sezóne 2016/2017, aj keď v ročníku 2019/2020 odchytal ešte 1 zápas za Brezno.
S kariérou začínal Michal Stieranka v Banskej Bystrici. K hokeju ho priviedol spolužiak zo základnej školy. Bol tretiak.
„Nesmelo som sa doma opýtal rodičov, či by som nemohol chodiť na hokej, tí nakoniec súhlasili a po celú moju kariéru ma veľmi podporovali, za čo im patrí moja obrovská vďaka, nakoľko to nebolo vždy jednoduché,“ prezradil v úvode 37-ročný Stieranka.
Bol na ľade, keď v derby padol múr s fanúšikmi. Hrával s legendami ako Žemlička, Gudas a Pardavý Čítajte Páčila sa mu zodpovednosť a tlak
A prečo práve bránkovisko? Stierankovi sa páčila rola brankára. „Na gólmanov je vyvíjaný najväčší tlak a zodpovednosť. Tradičné vety trénerov v štýle - Keď nedostaneš gól neprehráme. Keď útočník nedá gól, nič sa nedeje. Keď urobí chybu obranca, vždy tam je ešte niekto, kto ju môže napraviť, ale práve brankár je ten, ktorého dobrý alebo zlý deň rozhoduje zápasy. Takže to bol asi ten pocit zodpovednosti a zároveň tlaku, prečo som sa rozhodol pre bránkovisko,“ povedal so smiechom sympaťák spod Urpína.
V Banskej Bystrici si Stieranka postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami a prepracoval sa až do seniorského hokeja a to ešte v relatívne mladom veku. A aj vďaka situácii, ktorá bola ešte vo vtedajšej iskre sa mu na prelome 16. a 17. narodenín podarilo obliecť aj dres extraligového Liptovského Mikuláša, ktorého bola Banská Bystrica vtedy farmou. Na Liptove robil dvojku Jánovi Lacovi a Čechovi Martinovi Falterovi.
Ako tínedžer zažil zlatú generáciu slovenského hokeja
„Keďže v tom čase bola výluka v NHL, zažil som aj priamo zápasy s hráčmi našej zlatej generácie, ktoré boli neopísateľný zážitkom. V tom čase to bol sen asi každého chlapca zažiť hráčov ako Miro Šatan, bratia Hossovci, Pavol Demitra, či trénovať s domácimi hráčmi ako Michal Handzuš, Vlado Országh alebo Tomáš Surový,“ zaspomínal si s úsmevom na svoje začiatky.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- Na ktorého dnes už nebohého trénera nedá dopustiť
- Akým efektným spôsobom sa mu podarilo vychytať Žiga Pálffyho
- Ako si spomína na 7 sezón strávených vo Francúzsku
- Čo bolo jedným z jeho najkrajších momentov života
- Prečo sa rozhodol kariéru ukončiť v Brezne a prečo odchytal len 1 zápas
- Aký odkaz má pre hejterov profesionálnych športovcov
- Čomu sa aktuálne venuje
- Čo považuje za svoj najväčší úspech
- Na ktorý výnimočný moment zo svojej kariéry nikdy nezabudne
- Ktoré dva tímy považuje za najväčších rivalov
- Ktoré dve jedlá zbožňuje
- Ktorý šport by vyškrtol zo zoznamu športov
- Aký je jeho nesplnený športový sen
Neskôr Iskra zanikla a v Banskej Bystrici vznikol nový klub HC'05, ktorého súčasť tvorili najmä domáci odchovanci, čo bola aj počiatočná filozofia klubu.
„Zároveň sme boli prvý rok aj farmou Zvolena, vďaka čomu k nám mohli chodiť na výpomoc hráči HKM, čím výrazne stúpla kvalita aj konkurencia na každom poste a bolo to vidieť aj na výsledkoch, ktoré postupne opäť prilákali na štadión divákov.
