B. BYSTRICA. Futbalisti TJ ŠK Sokol Jakub majú vydarený vstup do aktuálnej sezóny. Po 6. kolách im patrí vo vyrovnanej tabuľky VI. ligy skupiny C výborné tretie miesto za 4 výhry a 2 prehry so ziskom 12 bodov.

Medzi lídrov Jakubu patrí 30-ročný útočník Róbert Kútik, ktorý v prebiehajúcej sezóne nastrieľal súperom už 8 gólov a je zatiaľ najlepším strelcom súťaže. Mimochodom, rovnaký počet gólov dosiahol v celej uplynulej sezóne. Pozvali sme ho do rubriky Športové naj.
Stolný tenis nebol pre neho
Róbert Kútik pochádza z Banskej Bystrice, jeho futbalové začiatky sú späté s JUPIE Podlavice. Na futbal sa dal ako 5-ročný po jednom nábore so spolužiakmi. „Mňa začal futbal fascinovať,“ prezradil s úsmevom.
Po polroku trénovania v Podlaviciach začala zima a trénovalo sa v Sásovej, lenže tam s ním nemal kto chodiť. „Nemali sme auto a tak som skončil s futbalom, z čoho som bol sklamaný. Ako náplasť ma prihlásili na stolný tenis, ktorý sme mali kúsok od domu. Tejto hre som na chuť neprišiel a keď som na jednom turnaji dostal výprask, tak som povedal, že už tam viac nepôjdem,“ zaspomínal si Róbert Kútik.
Babičke bude vďačný do konca života
A tak futbal hrával len za domom s partiou. „Na pouličnom futbale si ma však všimol kamarátov ocino, ktorý presvedčil mamu, aby sme to išli skúsiť na Duklu. Na moje veľké prosenie tam so mnou šli. Na prekvapenie rodičov som už po troch tréningoch išiel na turnaj do Bratislavy so svojou kategóriou a o mesiac do Budapešti so staršou kategóriou. Vtedy si asi povedali, že možno vo mne niečo je,“ usmial sa Kútik a pokračoval,
„U mňa to nebol klasický scenár, že ma k futbalu priviedol otec alebo dedo. Na tréningy ma vodila moja nebohá babička, za čo jej budem vďačný do konca života.“
Dukla a Badín
V Dukle Banská Bystrica Kútik pôsobil do svojich 13 rokov. „Tu som spoznal aj mojich najlepších priateľov Ľuba Willwébera a Paťa Prikryla, s ktorými sme hrávali neskôr aj v Badíne a futsal za Mibu Banská Bystrica,“ poznamenal.
Z Dukly podľa vlastných slov odišiel po slabšej výkonnosti. „S trénerom sme prebrali moju situáciu a vybral som sa možno ľahšou cestou, šiel som ku žiakom Badína, ktorí vtedy hrali tretiu ligu. Tento krok neľutujem, pretože som tam spoznal super chalanov a mne sa začalo opäť herne dariť,“ ozrejmil.

Po dvoch sezónach sa kroky nerozlučnej kamarátskej trojky opäť spojili. „Ľubo a Piky prišli do Badína, kde sa potom hrala aj tretia dorastenecká liga a my sme vytvorili skvelú partiu s dobrými výsledkami, ktorými nás hnal tréner Noro Dikacz,“ prezradil futbalový útočník.
A práve v drese Badíne dokráčal až k seniorskému futbalu. „Z tohto obdobia chcem vyzdvihnúť trénerov Dikacza, Hrica, Strelca a Venglarčíka, ktorí nás posúvali na výkonnostne vyšší level, nielen po futbalovej, ale aj ľudskej stránke. A za to im patrí moja vďaka,“ dodal.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- S ktorým známym ligovým kanonierom si zahral počas nevydareného angažmánu v Sáse
- Čo nečakané občas urobí, keď strieľa na bránu
- Ako vníma vydarený štart Jakubu do prebiehajúcej sezóny
- Čo považuje za svoj najväčší úspech
- Kedy sa hanbil ako pes za seba a za celé mužstvo
- Ktorého známeho futbalistu považuje za svoj vzor
- Na ktorý svoj recept je hrdý
- Ktorému športu nerozumie a nechce rozumieť
- Aký je jeho nesplnený športový sen
- Na čom stroskotal jeho možný prestup do Španielska
Výborná partia v Sásovej
Kútikove ďalšie futbalové kroky smerovali do Slovenskej Ľupče, kde sa mu však až tak herne nedarilo a neskôr odišiel do Sásovej, kde opäť futbalovo pookrial.
„V Sásovej sme boli výborná partia a mali sme aj výsledky. Stretli sme sa tam aj s hráčmi z Badína a chvíľku nás viedol aj tréner Venglarčík a po ňom skúsený a hlavne výborný hráč František Kunzo. Bola to pre mňa ďalšia výborná skúsenosť,“ povedal dnes už 30-ročný hráč.