Článok pokračuje pod video reklamou
Prečo ťa volajú Johny?
- Sám neviem, nevymyslel som si to. Myslím si, že túto prezývku odvodili od môjho mena v anglickej podobe. Dostal som ju v roku 1995 od tanečníkov z Martina, keď sme žúrovali po náročnej súťaži vo Svite. Odvtedy to používam.
Čo si robil a čo si robiť chcel?
- Iba tanec! Vždy som bol tanečníkom. Aj keď som chodil na strojárinu, moje sny boli jasné, keď som spal v zadnej lavici, kde som vlastne prespal celú školu. Odvtedy sa snažím živiť tancom. Niekedy to bolo za päť korún, niekedy za 50 tisíc. Vyskúšal som však všeličo. Bol som žeriavnikom, mám kurz na nákladné autá, zdravotný kurz...
Skúšal si vraj šťastie aj v zahraničí...
- Keď som bol v Londýne, prešiel som rôznymi zamestnaniami. Ostal mi však tanec – robiť šou, zabávať ľudí... V Španielsku som sa živil tancom na ulici. Išli sme len tak na skúšku, tancovali sme na uliciach a vyberali peniaze. Koľko som zarobil, to si už nepamätám, no stačilo to na prežitie. V žiadnom prípade to nebolo žobranie, je to niečo úplne iné. Na Slovensku by to možno ľudia tak chápali, v Španielsku nie. Bolo leto, prichádzali turisti z celého sveta, ktorí sa zabávali... Leto znamená, že ideš von, na terasu, ideš sa zabaviť. Ulica patrí všetkým, tak prečo by nepatrila umelcom a tanečníkom, ktorí si privyrábajú kreslením, tancovaním, alebo hudbou?
Kedy ťa zláka rodinný život?
- Rodinný život ma zatiaľ neláka. Nehovorím, že nikdy nie... Keď to budem sám cítiť, sám potrebovať, tak áno. Až keď budem presvedčený, že mám na to vek. Viacerí si však myslia, že deti mám. V televíznych dokrútkach som bol so svojím synovcom a ľudia si mysleli, že je to moje dieťa. Podobali sme sa, no išlo o sestrine dieťa. Deti mám rád, no na svoje si ešte počkám.
