BANSKÁ BYSTRICA. Dominik Tkáčik (12) a Maxim Faško (14) sú obyčajní chalani, siedmaci, ktorí sa na prvý pohľad svojím správaním nelíšia od ich rovesníkov.
Sršia dobrou náladou a bezstarostnosťou, ktorá patrí k ich veku. To, čo ich robí výnimočnými, je ich priateľstvo.
Maxim je následkom detskej mozgovej obrny pripútaný na invalidný vozík, no Dominik ho vníma ako seberovného, hoci je zdravý.
Je jeho priateľom na bláznovstvá a hry, ale aj pravou rukou, spolužiakom, ktorý mu zbalí pomôcky, keď je to potrebné, kamarátom, ktorý mu pomáha intuitívne. Všetko tak obyčajne. Bez akéhokoľvek benefitu.
Tým jediným je ozajstné priateľstvo.
Priateľstvo, ktoré nemá žiadny hendikep
„Je to super chalan, je to môj kamoš a mám ho veľmi rád. Maxo je strašne milý, je s ním riadna sranda, nemôže síce behať ako ostatní, ale aj tak sa spolu hráme,“ hovorí Dominik.
Vzápätí ho Maximova mama doplní, že ona nemá dvoch, ale troch synov.
K Maximovi a Alexovi počíta aj Dominika.
So širokým úsmevom a chichotajúc sa potvrdzuje slová svojho kamaráta aj Maxim. „Dominik je super kamarát a pomáha mi.“
Deti majú za bránami školy svet divočiny Čítajte O tom, že je to kamarátstvo, ako sa patrí svedčí aj to, že Dominik sa za Maxa dokáže vždy postaviť.
„Raz v piatom ročníku mu jeden žiak škaredo nadával, tak som si ho bránil. Síce ma zbil, ale potom sa to poriešilo,“ povedal.
