BANSKÁ BYSTRICA. Zvyšovanie miestnych daní a poplatkov je témou najbližších týždňov v banskobystrickej samospráve.
Ako o tom informuje radnica, dôvodom je potreba poskytovať verejné služby pre obyvateľov, na čo majú podľa samosprávy negatívny vplyv „nezmyselné politické rozhodnutia z dielne Ministerstva financií SR.“
Banská Bystrica sa aj preto v utorok 29. novembra zapojí do hromadného štrajku miest a obcí pred budovou Národnej rady SR s cieľom opätovne apelovať na poslancov, aby nehlasovali za vládny návrh zákona o dani z príjmov so všetkými zmenami a doplnkami.
„Opatrenia z dielne ministra financií sú pre nás likvidačné. Tak, ako počas pandémie či utečeneckej krízy, aj teraz sa ukázalo, že štát nás neberie ako partnerov a odmieta s nami komunikovať. Hoci navrhovaný balíček a zavedenie daňového bonusu vyzerá ako populárne rozhodnutie pre občanov, všetky peniaze, ktoré z neho rodiny dostanú, zobral štát samosprávam. V prípade Banskej Bystrice ide o 4,7 mil. eur, ktoré nám budú v rozpočte chýbať. Od začiatku sme upozorňovali vládu SR na to, že tieto financie od ľudí vyberieme naspäť, pretože nám viacerým neostáva nič iné, len navýšiť miestne dane, poplatky za komunálny odpad či škôlky. Výsledkom toho, že nás štát dlhodobo nepočúva je, že musíme robiť opatrenia, aby sme dokázali prežiť. Inú možnosť nemáme,“ hovorí primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.
„Na to, aby sme dokázali pripraviť vyrovnaný rozpočet a zabezpečiť základné služby, budeme musieť pristúpiť k úprave miestnych daní a rôznych druhov poplatkov. K nepopulárnym rozhodnutiam dochádza aj na úrovni výdavkov. Na nasledujúce obdobie budeme zároveň musieť stopnúť všetky poskytované dotácie. Dotačná politika nášho mesta je naviazaná na príjmy z podielových daní, na ktoré siaha samosprávam štát. Za takýchto podmienok je neudržateľná. Absolútnou prioritou je zachovanie vitálnych funkcií mesta, ako je napríklad udržanie školstva a sociálnych služieb,“ objasňuje Zuzana Detková poverená vedením ekonomického odboru na mestskom úrade v Banskej Bystrici. Doplnila tiež, že situácia ovplyvní aj čerpanie eurofondov, kde bude možné vybrať len niektoré priorizované projekty a zobrať si úver na spoluúčasť.
Mesto sa tiež musí vysporiadať s investičným dlhom, ktorý sa prejavuje čoraz častejšie havarijnými stavmi.
„Úver je jediná možnosť rozvoja a riešenia mnoho-miliónového investičného dlhu. Obmedzenia dlhovej brzdy spôsobenej vysokým zadlžením štátu obmedzujú aj samosprávy. V roku 2024 budeme musieť zachovať maximálny výdavkový limit rovnajúci sa výdavkom roku 2023. Uvedená povinnosť spolu s ďalšími zákonnými obmedzeniami znemožní investovať do projektovej prípravy či spolufinancovania. Bez nich nebude možné čerpať zdroje z Európskej únie, čo znamená koniec rozvoja samospráv,“ uzatvára Nosko.
Rozhodnutie implementovať všetky nepopulárne opatrenia do návrhu rozpočtu na budúci rok s cieľom zabezpečiť základné služby vedenie mesta aktuálne prerokúva s poslancami jednotlivých komisií mestského zastupiteľstva. Proces rokovaní bude trvať nasledujúce dva týždne.
V prípade, že navrhované opatrenia nebudú schválené, mesto sa dostane do rozpočtového provizória, počas ktorého platia zákonné obmedzenia. Tie môžu spomaliť či dokonca vážne ohroziť ďalší rozvoj mesta pod Urpínom.
