SELCE. Skoky na lyžiach. Šport, ktorý zaznamenával ešte za čias bývalého Československa veľké úspechy, po rozdelení republiky upadol u nás takmer do zabudnutia.
Postupne sa však dvíha na nohy, nemalú zásluhu na tom má rodina Mesíkovcov a ich SKI Club Selce.
Stále len 16-ročná nádej slovenských skokov na lyžiach, členka SKI Slub Selce, VŠC Dukla Banská Bystrica a slovenská reprezentantka Tamara Mesíková, má za sebou jeden z vrcholov prebiehajúcej sezóny. Prestížne Silvestrovské turné, čo je ženská obdoba mužského Turné 4 mostíkov.
Mesíková naskočila do tejto sezóny už v pretekoch Svetového pohára a aj keď na svoj prvý bodík v ňom stále čaká, zaznamenáva viditeľný progres.
Mesíková zažila vydarenú premiéru na Silvestrovskom turné, dvakrát vyzvala celkovú víťazku Čítajte Veľkým úspechom na nedávnom turné z prelomu rokov bolo, že sa v silnej konkurencii vždy dokázala kvalifikovať do hlavných pretekov.
Kvôli nepriaznivému teplému počasiu nemohla odísť trénovať do Poľska, tak sme túto chvíľu využili na návštevu rodiny Mesíkovcov a spoločne s Tami a jej otcom a trénerom v jednej osobe – Mariánom, sme prebrali doterajší priebeh sezóny, ale najmä účinkovanie na Silvestrovskom turné.
Skôr než sa dostaneme k samotnému Silvestrovskému turné, poďme na úvod zimnej sezóny. Začali ste ju vo Svetovom pohári vo Wisle spolu so skokanskou špičkou. V oboch prípadoch ste sa kvalifikovali do pretekov. Najskôr ste skončili na 35. mieste, v druhých pretekoch ste boli na 39. mieste. Ako si s odstupom času spomínate na tieto preteky?
Tamara: Na tieto preteky spomínam dobre, pretože vo Wisle sme počas leta viackrát trénovali, takže tento mostík poznám a som tam ako doma. Akurát stopa bola ľadová a dopad bol iný. Je však pravdou, že som si predstavovala lepšie umiestnenia, ale konkurencia bola silná a ani mne tie skoky nevyšli úplne podľa predstáv.
Marián: Vždy môžete byť na tom lepšie, ale vždy aj horšie. Predstavovali sme si, že naše skoky budú lepšie, keďže ten mostík poznáme, ale v konečnom dôsledku som spokojný.
Situácia so snehom je naozaj zlá v celej Európe, vy skokanky ste síce zvyknuté skákať na umelej hmote, ale predsa len, bol to štart zimnej sezóny a vy ste dopadali na umelú hmotu. Neprišlo vám to divné?
Tamara: So snehom je to krajšie, ale podľa mňa to nik neriešil. Aj keď je pravda, že ani ja som to tak nebrala, že už skáčeme zimný Svetový pohár.
Marián: Začiatok celej sezóny sa posunul kvôli majstrovstvám sveta vo futbale a tentokrát nebol prechod medzi letnou a zimnou sezónou až taký dlhý a drastický. V podstate bol každý na to, že sa bude skákať na umelej hmote, pripravení.
Tamara Mesíková so svojím otcom a trénerom Mariánom. (zdroj: Stanislav Černák)Potom ste pokračovali vo Svetovom pohári ešte aj v Lillehammeri. V oboch pretekoch ste sa do hlavnej súťaže nedostali. Na strednom mostíku ste skončili na 54. mieste na veľkom ste boli na 44. mieste. Dôležité však bolo získavanie skúseností. Čo hovoríte na olympijské mostíky, na ktorých ste skákali prvýkrát?
Tamara: Sú to veľmi pekné mostíky, všetko navôkol bolo zasnežené, celé preteky boli na vysokej úrovni, no mne chýbali tréningové skoky. Skákala som na konci letnej sezóny, potom v spomínanej Wisle, plus som mala tréningy, ale to všetko bolo na umelej hmote. V Lillehammeri som išla rovno na sneh a to je iné.
Bol to pre mňa nový mostík, pred súťažou som mala k dispozícii dva tréningové skoky a rovno som išla do kvalifikácie. A za dva skoky ani na tréningu neurobím zázrak, takže by som potrebovala ešte jeden deň navyše, že si urobím päť skokov ráno a päť poobede a až na ďalší deň je kvalifikácia. Myslím si, že toto by mi pomohlo, aby som sa kvalifikovala do pretekov.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- S akými ambíciami išli na prestížne Silvestrovské turné,
- ako Tamara vnímala svoje dva súboje s favoritkou a neskoršou víťazkou PInkelnigovou,
- kedy a prečo sa Tamara najviac tešila, akoby vyhrala celé preteky,
- čo jej povedala víťazka turné Pinkelnigová,
- ktorý mostík na turné jej viac vyhovoval a prečo,
- ktorý skok na turné považťuje za najlepší a ktorý za najhorší,
- ako sa vysporiadala s pádom pretekárky pred ňou,
- čo jej na skokanskej veži išlo po páde Bogatajovej hlavou,
- či cíti viditeľný progres a čo jej ešte chýba k tomu, aby bodovala v SP,
- čo považuje momentálne za svoj najväčší skokanský nedostatok.
V Nórsku sa skákalo na strednom aj veľkom mostíku. Ktorý vám viac vyhovoval?
Tamara: Na veľkých mostíkoch sa mi lepšie skáče, aj si viac verím. Niektoré pretekárky to majú inak, ale ja som opačná (smiech). Radšej skáčem na väčších.
Marián: Tamara začala skákať na veľkých mostíkoch len od posledného leta. Do Wisly sme ešte v lete išli s tým, aby hlavne veľký mostík zvládla. Ani sme neočakávali nejaký výsledok, ale Tami išla výkonnostne hore, má na to a nebojí sa veľkých mostíkov, čo je super.
