BANSKÁ BYSTRICA. Začínal ako brankár, neskôr strieľal góly ako útočník, aby sa postupom času pretransformoval na stopéra. Ďalším hosťom v rubrike Športové naj bol Michal Bíreš, 35-ročný kapitán futbalistov ŠK Badín pôsobiacich v súťaži Majstrovstvá regiónu Stred – IV. liga.
Michala Bíreša priviedli k futbalu jeho spolužiaci zo základnej školy, ktorí začali trénovať v prípravke ŠK Kremnička.
„Začínal som ako brankár pri mladších žiakoch. Neskôr tréneri chceli využiť moju rýchlosť, tak som sa stal útočníkom,“ zasmial sa v úvode Michal Bíreš a pokračoval, „Tak sme s partiou kamarátov z ulice a zo školy pokračovali v tíme FC Junior Radvaň, pretože ŠK Kremnička nemala mládež.“
Podbrezová aj Dukla ohlásili nové posily, ide o mladé talenty z prestížnych futbalových akadémií Čítajte V Kremničke pôsobil s malými prestávkami až 12 rokov
V Radvani pôsobil Bíreš až do dorasteneckého veku, hrával aj v druhej dorasteneckej lige a tréner ho postupne pretransformoval na ľavého obrancu. Po skončení dorastu išiel ako 18-ročný do ŠK Kremnička, kde s malou prestávkou, počas ktorej si odskočil na hosťovanie do Slovenskej Ľupče, pôsobil 12 rokov.
Chvíľku hrával Bíreš aj v Liptovskom Hrádku. „Tam som sa išiel rozohrať po zranení, kedy klub potreboval pomôcť so záchranou v štvrtej lige. Odohral som tam len štyri zápasy, ale dal som 3 góly, a tak sme súťaž zachránili,“ priblížil svoje pôsobenie na Liptove.
Bíreš spomína aj na svoje pôsobenie v Slovenskej Ľupči. „Do Slovenskej Ľupče som šiel z vlastného rozhodnutia, keďže som v Kremničke nehrával a stratil som chuť do futbalu,“ priznal bez okolkov.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- aké rozhodnutie jedného trénera nepochopil dodnes,
- ako mu pomohli v Lučenci,
- ako sa cíti v Badíne,
- s koľkými bývalými spoluhráčmi z Kremničky sa opäť stretol v Badíne,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- proti komu strelil svoj najkrajší gól,
- koho považuje za najväčšieho rivala,
- na akú hudbu nedá dopustiť,
- aký je kuchár,
- ktorý šport by najradšej zrušil,
- aký je jeho neplnený športový sen
Na pôsobenie v tomto klube ho nahovoril Rado Beňák. Odišiel na hosťovanie. „Na toto obdobie spomínam veľmi rád, pretože sme boli super partia a hrala sa piata liga, kde bol každý zápas derby medzi susednými dedinami. A práve v S. Ľupči mi tréner Mackovič našiel môj konečný post a spravil zo mňa stopéra, ktorým som dodnes,“ povedal.
Po roku a pol v Slovenskej Ľupči ho oslovil tréner Juračka, či by sa nechcel vrátiť do Kremničky, ktorá v tom čase hrala tretiu ligu Východ. „Nasledovalo najlepšie obdobie mojej kariéry, kedy sme za štyri roky skončili v tretej lige raz na 2. mieste a v následnej sezóne na 3. mieste. Vtedy sa mi dvakrát po sebe podarilo dostať do jedenástky roka SsFZ,“ prezradil s úsmevom.
