Článok pokračuje pod video reklamou
Spolutvorca svetoznámych filmov ako sú Evita, či Sedem rokov v Tibete nedávno korzoval v Banskej Bystrici! Tridsaťpäťročný scenárista, režisér, kameraman, fotograf a filmový producent Ulises de la Orden z Argentíny pod Urpínom prežil niekoľko zaujímavých dní a najmä predstavil svoj najnovší film Rio Arriba - Hore prúdom, ktorý premietali aj na tohtoročnom festivale Envirofilm.
Hoci tento rodák z Buenos Aires spolupracoval s režisérmi zvučných mien, ako sú Alan Parker, či Jean-Jacques Annaud a s hereckými kalibrami typu Brad Pitt, Antonio Banderas, Madona, jeho najviac zo všetkého láka dokumentárna filmová tvorba. S charizmatickým Argentínčanom, ktorý vám pri stretnutí vtisne bozk na líce (tak sa totiž v Argentíne zdravia seňori so seňorami), sme však nehovorili iba o filmovaní.
Cesta z Buenos Aires k nám do srdca Slovenska ti vraj trvala asi tak tridsať hodín! To si išiel stopom ako vo svojom filme?
- (Smiech.) Preboha, to nie! Z Buenos Aires som letel lietadlom do Budapešti. Pobudol som tam chvíľu s priateľmi, s ktorými som sa zoznámil počas nakrúcania filmu Evita. No a z Budapešti do Banskej Bystrice som docestoval vlakom. Asi dvakrát som prestupoval. Alebo trikrát? Už ani neviem. Ale v pohode... Nemám problém s cestovaním.
Vedel si vôbec, kde je Slovensko?
- Samozrejme! Vedel som aj to, že hlavné mesto Slovenska je Bratislava, ale priznám, sa, nevedel som celkom presne, kde je Banská Bystrica. No už viem aj to. Ako som spomenul, niekoľkokrát som bol v Budapešti, kde sa nakrúcala Evita.
Zapáčilo sa ti u nás?
- To určite. Vaše mesto je pekné, vládne tu taká rodinná atmosféra. Škoda len, že som nemal dosť času na to, aby som ho spoznal viac. Najmä jeho históriu a pravdaže ľudí, ktorí sú tu naozaj skvelí! Sú otvorení, priateľskí, cítim sa tu veľmi príjemne. Organizátori festivalu nám pripravili zaujímavý program, navštívili sme aj iné miesta, boli sme napríklad v originálnej vínnej pivnici, ale kde to bolo... nespomeniem si. Žeby to tým vínom? (Smiech.)
Si príťažlivý mladý muž... Slobodný?
- No... mal som dievča, životnú družku, dalo by sa povedať, ale rozišli sme sa. Prednedávnom. Nemohol som jej, bohužiaľ, venovať toľko času, ako by si predstavovala. Veľa cestujem, pracujem. Takže momentálne som voľný.
Keď už sme spomenuli Evitu - ako sa ti pracovalo s hviezdami, ako je režisér Alan Parker, herci Antonio Banderas, Madona...
- Bola to veľmi zaujímavá a vzrušujúca práca. Bol som vtedy veľmi mladý, vlastne som s filmom iba začínal. Výpravný film, skvelý pracovný tím, všetko bolo vzrušujúce.
Nemýlili si ťa s Banderasom? Podobáš sa na neho.
- (Smiech.) Nie! Nie! Ale nenahneval by som sa, keby mi dali jeho honorár!
Ako si sa dostal k práci na filme Sedem rokov v Tibete?
- S nakrúcaním Evity sme finišovali v Budapešti a v Londýne. Filmový štáb sa potom vrátil do Buenos Aires, kde sa práve začínal nakrúcať film Sedem rokov v Tibete. A keďže sme už boli takí „rozbehnutí“...
Sedem rokov v Tibete sa nenakrúcalo v Tibete?
- No nie. Film sa nakrúcal v Argentíne, v časti Mendoza. Je to na hranici s Chille. To miesto sa veľmi podobá na Tibet, je tak isto vysoko položené...
Povedzme si niečo o tvojom filme Rio Arriba. Dôvod, pre ktorý si si vybral tému spolužitia prisťahovalcov a pôvodných obyvateľov Argentíny je ten, že aj ty si potomkom španielských prisťahovalcov?
- Chcel by som v prvom rade povedať, že nie ja som si vybral túto tému, ale téma si vybrala mňa. Príbeh sa odohráva v oblasti Iruya, je to miesto vzdialené od Buenos Aires dvetisíc kilometrov. Chodieval som tam už ako dieťa, mal som tam strýka, ktorého som veľmi obdivoval. Učarovala mi horská cesta smerujúca do výšok, k terasám s úrodnou pôdou. Učarovali mi tamojší ľudia. Materiál na film som zbieral viacmenej podvedome, jednoducho, zaujímalo ma to.
