Článok pokračuje pod video reklamou
,,Bežať k lekárovi? Veď som vstala zo zeme! Pre našich boli dôležitejšie kone a kravy,“ trpko spomína Mária Muchová z Brezna.
Dnes má 50 rokov, skoliózu chrbtice a lopatka, vychýlená o sedem centimetrov jej tlačí na pľúca. S touto diagnózou je desať rokov na invalidnom dôchodku. Pravidelne chodí na rehabilitácie. Nosí ortopedický pás, aj golier. Napriek čiastočne zdeformovanej polovici chrbta, čo však šikovne zakrýva oblečením, vyzerá zdravo a pestovane. Je iba o dve tisíc korún ľahšia.
Vlani v júli dostala predvolanie k posudkovému lekárovi. Na preverenie. Uznal ju na sedemdesiat percent. ,,Behom mesiaca, bez toho aby ma niekto videl, mi však prišlo ďalšie oznámenie, že som uznaná na 45 percent.“ Podľa M. Muchovej, rozhodli tak na základe popisu ortopéda. ,,Keďže ale zodpovedne viem, že sa môj trvalý stav nezlepšil, poslala som odvolanie do Bratislavy. V marci tohoto roku ma pozvali k inému posudkovému, ten ma odporučil tiež k posudkovej, no tentoraz do Banskej Bystrice. Dlho ma prezerala, kým povedala - postúpime to súdu, nech sa vyjadrí znalec. Takže, čakám…“
M. Muchová poberá od januára 3050 korún, po zvýšení stúpne jej invalidný dôchodok na 3300 korún. ,,Aby bolo jasné,“ zdôraznila M. Muchová: ,,Nechcem nič, čo mi neprislúcha. Ak uznajú, že nie som chorá, prosím. Ani potom sa však neprestanem umývať. Nepotrebujem vzbudzovať dojem spustnutej ženy. Ešte nezomieram.“
