BANSKÁ BYSTRICA. Tretia liga bola najvyššou súťažou, v ktorej pôsobil ako hráč. Oveľa viac sa mu darí ako trénerovi, kde to dotiahol až do reprezentácie. Reč je o 44-ročnom trénerovi a bývalom brankárovi Máriovi Auxtovi, ktorý bol ďalším hosťom v našej rubrike Športové naj.

Auxt začínal s futbalom v rodných Dudinciach. No ako malý skúšal viaceré športy, nielen futbal.
„Rodičia mi od malička umožnili vyskúšať si rôzne športy, či už to bolo plávanie, lyžovanie alebo futbal a hokej. Za mojich mladých čias bolo samozrejmé, že sa na ulici robili všetky športy. Futbal bol zrejme najbližší ekonomickým možnostiam tej doby,“ prezradil sympaťák Auxt.
To, že bol brankár, vyplynulo zo situácie
Ako aktívny hráč pôsobil na poste brankára, ale nikdy to nebolo o tom, že by ho to ťahalo medzi žrde. „Vzhľadom na to, že som hrával so staršími kamarátmi, ako najmladšieho ma vždy postavili do brány a napokon to aj tak vyšlo, že som v bráne ostal. A potom, keď som už futbal začal hrávať aj so svojimi rovesníkmi, byť v bráne bolo pre mňa jednoduchšie,“ povedal s úsmevom.
Auxt prešiel v rodných Dudinciach od žiackych kategórií až po dorastenecké, pokým nezačal študovať na vysokej škole v Banskej Bystrici. „Aj po prechode na výšku som chcel hrávať futbal, V Banskej Bystrici som mal viacero možností,“ doplnil.

Najskôr bol Máro Auxt na skúške v Selciach. Potom sa dostal do tímu Rakytoviec, v ktorých pôsobil 5 rokov a bol súčasťou úspešnej partie, ktorá postupovala do tretej ligy. Neskôr prešiel ku konkurentovi zo Zvolena.
Ale viac ako aktívne hranie, ho už v tej dobe lákalo trénovanie. „Hneď po vysokej škole som začal trénovať v Dukle Banská Bystrica, aktívne hranie šlo už viac bokom, sústredil som sa na koučovanie. Do Zvolena ma zavolal tréner Ján Oravec a tak som zo svojich tréningov na Dukle letel ešte na ďalšie do Zvolena,“ vysvetlil. V závere hráčskej kariéry sa ešte vrátil do rodných Dudiniec a pol sezóny obliekal aj dres Hrochote.
„Najkrajšie pre mňa boli začiatky v Dudinciach. Najlepšie obdobie som zas zažil počas štúdia na vysokej škole v Rakytovciach. „Vtedy mala tretia liga naozaj úroveň. Hral som s bývalými ligistami ako Ľubomír Faktor, Jozef Mores, Jozef Slobodník, či Marián Strelec. Som rád, že som si mohol s nimi zahrať,“ zaspomínal.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- ako spomína na pôsobenie na lavičke Petržalky,
- ako sa zrodil Auxotv návrat do Dukly,
- kto ho dotiahol do reprezentácie do 21 rokov a čo tam všetko má na starosti,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- čo považuje za svoj najväčší trapas,
- kedy a v akom klube sa mu najviac darilo ako brankárovi,
- čo je pre neho po trénerskej práci najväčším hobby,
- ktoré športy nemá rád a v ženskom prevedení by ich zrušil,
- čo považuje za svoj nesplnený športový sen
Ako tréner to dotiahol až do reprezentácie
Zaujímavá je však Auxtova trénerská kariéra. Po 12 rokoch v Dukle Banská Bystrica odišiel do Podbrezovej. „V Bystrici bolo vtedy už horšie obdobie a keď ma oslovila Podbrezová, neváhal som. Ostal som tam 5 rokov. Po odchode Jaroslava Kentoša do Žiliny ma po nejakom čase stiahol za ním ku áčku šošonov,“ prezradil.
Auxtove kroky zo Žiliny smerovali do Petržalky, kde sa stal hlavným trénerom a zažil tam veľmi úspešné obdobie. „Bola to veľmi dobrá skúsenosť, kde celá organizácia hry a dianie v klube bolo na mojich pleciach. Našiel som tam ľudí, ktorí chceli robiť futbal a hlavne chceli robiť s mladými hráčmi, čo mi imponovalo. Podarilo sa nám dať niektorým mladým hráčom šancu v druhej lige, aby sa ukázali a mohli sa ďalej rozvíjať,“ podotkol.
Ako nám ďalej Auxt prezradil, v Petržalke bol dohodnutý na jednu sezónu, no tento klub prejavil záujem o jeho služby.