BANSKÁ ŠTIAVNICA. Historické budovy sú po sobotňajšom požiari zdevastované, ale nebude potrebná ich celková asanácia.
Hoci sa podarilo zachrániť vzácne zbierky z Galérie Jozefa Kollára a taktiež hodnotnú mineralogickú zbierku z budovy Berggerichtu, reštaurátori budú mať pri obnove plné ruky práce.
Nič nie je stratené a nádej na záchranu zostáva
„Sadze z horenia, ktoré sú usadené, to je možno ten lepší prípad. Všetko však záleží od toho na aký podklad sadze dopadali. Či dopadali na suchý povrch, alebo na mokrý. Ale je to naozaj od prípadu – k prípadu. Ak je už niečo zhorené, to je, samozrejme, nenávratné,“ povedala pre My Regióny reštaurátorka Barbora Figuli.
V článku sa ďalej dočítate:
- či sa dajú niektoré zbierkové predmety ešte zachrániť,
- ako sú na tom historické budovy,
- ako by mali byť chránené.
Práve znalí reštaurátori sa v záchrane jednotlivých častí v budovách budú rozdeľovať podľa toho, čo konkrétne bude treba "oživiť."
„Keď sa poškodí papier, musí sa na to pozrieť reštaurátor papiera, keď drevo – tak reštaurátor dreva,“ doplnila Figuli, s tým, že jej zameranie je na textil.
Šéf národného archívu v Štiavnici Tichý: Horelo nám za stenou, sú tu nesmierne cenné dokumenty Čítajte Požiar, ktorý v sobotu zachvátil historický skvost, mesto, ktoré milujú nielen slovenskí turisti, si takúto skazu ani v ďalekej histórii nepamätá.
Spýtali sme sa preto aj historika Vladimíra Sklenku na to, ako je to s historickými budovami a ako by mali byť chránené pred požiarom.
„Prvé čo mi napadlo, keď som o tomto nešťastí počul ako múzejník, ktorý pozná históriu – boli požiare v stredoveku a novoveku, ktoré postihli najničivejšie požiare v Európe. Aj vtedy oheň preskakoval zo strechy na strechu – ale vtedy tam bolo uložené aj seno a boli z dreva,“ hovorí Sklenka.
