BANSKÁ ŠTIAVNICA. Prvé správy o požiari v štiavnickej Banke lásky zastihli Jozefa Labudu v osudnú sobotu na ceste do Bratislavy. Ako každý, aj on si myslel, že oheň nebude mať takú silu. Keď však plamene zachvátili „zušku,“ vedel, že je zle.
Oheň začal ničiť nielen jeho dlhoročné pracovisko – Slovenské banské múzeum, v jeho prípade aj miesto jeho poslania.
„Nastúpil som sem hneď po skončení vysokej školy. Mal som vtedy 24 rokov,“ spomína dnes už dôchodca Labuda, ktorý má od usadlého starého pána veľmi ďaleko. Stále totiž pracuje.

Agendu archeológa, ktorým bol aj v čase vedenia múzea, postupne odovzdáva svojmu nástupcovi.
Výskumy, nálezové správy, nákresy a ešte omnoho viac. Všetko má svoj význam a dôležitosť. V prípade archeologických prác z Banskej Štiavnice o to viac, že je zapísaná do zoznamu UNESCO.
Ďalej v texte sa dočítate:
- Ako múzejníci ochránili vzácnosti pred stratou,
- ktoré najvzácnejšie predmety zachránili,
- ako by sa v budúcnosti dali artefakty ochrániť,
- aké sú predbežné škody,
- ktorá pamiatka ako zázrakom nebola zasiahnutá požiarom.
Len, aby sa vzácnosti nestratili!
Šľahajúce plamene 18. marca zdevastovali nielen vzácne štiavnické budovy. Živel postupne vyháňal z budov aj ľudí, ktorí v chvate zachraňovali historické artefakty, ktoré by bez rýchlej reakcie každého, kto bol nablízku, neprežili.
Sochy, obrazy, knihy, mapy a iné vzácne spomienky na dávnovek ľudia vynášali nielen cez dvere, ale aj cez okná. V pristavených autách predmety vysokej hodnoty odvážali na blízky Starý zámok.