BANSKÁ BYSTRICA. Majú božiu trpezlivosť a cit pre detail. Pri práci musia mať dobre premyslený každý krok, lebo zlé rozhodnutie môže v ich prípade spôsobiť nenávratné chyby. Tie si totiž reštaurátori nemôžu dovoliť.
Múzeum Slovenského národného povstania má štyroch reštaurátorov a šesť konzervátorov. Tí denne pracujú na zbierkových predmetoch z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.
Ročne múzeum nakúpi alebo dostane do daru približne 50 predmetov, ktorým treba prinavrátiť pôvodnú podobu. Mravčia práca však nie je pre každého.
V texte ďalej sa dočítate:
- Aký by mal byť reštaurátor,
- S kým spolupracuje,
- Čo všetko je súčasťou jeho práce,
- Aké zaujímavé predmety reštaurovali,
- Čo netradičné pri práci zažili,
- Kto vyhľadáva reštaurátorov.
Nerváci nemajú šancu
„Áno, je dôležité byť trpezlivý, inak by to asi ani nešlo,“ priznáva hneď na úvod šéfka desaťčlenného tímu reštaurátorov a konzervátorov Barbora Figuli z Múzea SNP.
Práca reštaurátora nie je jednoduchá, mať pokojnú dušu a ruky, aspoň pri samotnej práci - je nevyhnutnosť. 'Lekári dávnoveku' musia veľakrát prehltnúť horkú slinu najmä pri prvotných prácach s predmetmi, ale potom je to už o niečo kreatívnejšie. „Asi poviem za všetkých, že to čistenie a pripráva konkrétneho predmetu na reštaurovanie nie je to, čo máme v obľube,“ hovorí Figuli.

Dôležitá je spolupráca s kurátormi a na začiatku, stanovenie cieľa. Vzájomná konzultácia o danom predmete je kľúčová. Kurátor pozná jeho históriu, reštaurátor zas vie ako mu dať pôvodnú podobu. Podľa slov reštaurátorky však niekedy vznikne aj taká situácia, že detailným skúmaním prídu na to, že niektoré fragmenty sa nemusia celkom zhodovať s presnou históriou artefaktu. Opäť je dôležitá spolupráca kurátora a reštaurátora.