BRAVÄCOVO. Miroslav Gašperan – Kempes mladší pozná za tie roky azda všetky futbalové trávniky v regióne. Momentálne pôsobí v najvyššej oblastnej súťaži, keď oblieka dres svojho materského klubu – FK Sokol Braväcovo. Skúsený 38-ročný matador bol našim ďalším hosťom v rubrike Športové naj.
Futbal mu bol daný do vienka. Nečudo, veď Gašperan pochádza z futbalovej rodiny. Jeho otec a aj krstný otec hrávali 1. dorasteneckú ligu za MŠK Brezno.
„Otec tam dostal prezývku Kempes, po slávnom argentínskom hráčovi, mal rovnaký herný prejav ako on aj podoba tam nejaká bola,“ prezradil s úsmevom a s hrdosťou v hlase dodal: „Prezývka sa dedí, takže aj mňa volajú Miroslav Gašperan - Kempes.“

Otec videl v synovi talent
Otec mu už ako chlapcovi často rozprával futbale. „Hovoril mi o zápasoch proti Slovanu či Košiciam, proti ktorým hrával, o plných tribúnach a krásnych trávnikoch. Samozrejme, že sen každého otca, ktorý aktívne hrával futbal, je mať syna futbalistu. A jemu sa ten sen splnil hneď dvakrát, pretože aj môj mladší brat hráva futbal za FK Brezno,“ priblížil.
Gašperan – Kempes starší videl vo svojom synovi talent a už od malička ho viedol k tejto populárnej hre.
„Keď ukončil aktívnu kariéru, stal sa trénerom žiakov v FK Sokol Braväcovo, kde som začínal hrávať aj ja. Ak si myslíte, že to bola výhoda, tak ste na omyle, vôbec to tak nebolo,“ zasmial sa a pokračoval,
„Musel som dodržiavať prísnu životosprávu a trénovať aj vo voľnom čase. Často som hrával s teplotami, dokonca raz aj so zašitou hlavou. V dorasteneckej súťaži som bol neraz najlepší strelec súťaže. Nosil som kapitánsku pásku, čo bol pre mňa záväzok a stále som na sebe tvrdo pracoval.“
Sklamanie v Podbrezovej
Gašperan – Kempes mladší chodil na strednú školu do Podbrezovej, pretože tam otvorili 1. ročník športovej triedy. Za Podbrezovú hrával tretiu a druhú dorasteneckú slovenskú ligu. „Žiaľ, prvú ligu som už nestihol, pretože som mal vek, kedy som prechádzal hrať k mužom. Ponúkli mi hrávať za béčko Podbrezovej,“ priblížil.

Ale ako sám hovorí, zažil tam sklamanie. „V základnej zostave som dostával veľmi málo príležitostí. Denne som trénoval, no hral som málo,“ doplnil.
V roku 2005 nastúpil na vojenskú službu do Bratislavy, kde začal hrávať v Jablonove pri Trnave, tento tím hrával v tom čase tretiu bratislavskú ligu.
„Žiaľ, po skončení základnej vojenskej služby sme sa s klubom nedohodli na prestupe, pretože ich podmienky mi nevyhovovali. Prišla však zaujímavá ponuka ísť na skúšku hrať do Chorvátska, no urobil som obrovskú chybu, keďže som tam neodcestoval,“ netajil Gašperan.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- aké štatistiky mal v rozprávkovej sezóne v drese Partizánu Čierny Balog,
- koľkokrát strelil v jednom zápase štyri góly,
- ktorý renomovaný tréner ho pozval na kemp a do akého klubu,
- proti ktorým známym slovenským klubom si zahral a koľko im dal gólov,
- čo bolo jeho najväčšie futbalové sklamanie,
- aká je jeho najväčšia túžba s materským klubom,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- na ktoré trapasy nezabudne,
- aký najkrajší gól strelil a komu ho venoval,
- aký je kuchár,
- čo je jeho nesplneným športovým snom
Rozprávková sezóna v Čiernom Balogu a pozvánka na kemp
V roku 2010 prijal ponuku Ľubomíra Auxta a prestúpil do Partizánu Čierny Balog. Kým ešte v Podbrezovej hrával v zálohe, tu sa už posunul do útoku. Klub mal v tom čase obrovskú kvalitu. Hneď vo svojom prvom zápase za Partizán strelil Žarnovici dva góly. Celkovo sezóna 2010/2011 bola pre Miroslava Gašperana rozprávková.