BANSKÁ BYSTRICA. Lyžovaniu sa vďaka svojej rodine venuje od malička, aj keď pretekať začala pomerne neskoro – ako 12-ročná. Z posledných priečok sa vďaka tvrdej drine a talentu predrala, a to úplne doslova, na priečky prvé.
V súčasnosti 16-ročná slalomárka Michaela Šaríková zo Ski Klubu Donovaly spôsobila začiatkom sezóny 2022/2023 poriadny rozruch, keď sa jej v prvých európskych FIS pretekoch v kariére podarilo vyhrať na pretekoch v Litve, to mala ešte len 15 rokov.
V predošlej sezóne získavala usmievavá lyžiarka cenné skúsenosti, v jej závere sa stala aj vicemajsterkou Slovenska v slalome medzi mladšími juniorkami. Šaríková je zaradená do juniorskej lyžiarskej akadémie, ktorá je tvorená z viacerých slovenských klubov.
Hlavným trénerom je Pavol Chovaňák, asistentom Peter Lubelan a od septembra by sa k trénerskému štábu mladých slovenských talentov mala pripojiť aj slovenská reprezentantka a olympionička Petra Hromcová.
Po Veronike Velez-Zuzulovej prišla Petra Vlhová a pomaly sa začínajú drať do popredia aj ďalšie slovenské lyžiarky, najmä Rebeka Jančová. Michaela Šaríková by mohla patriť k ďalšej generácii slovenských talentov na zasnežených svahoch.
Rodáčka spod Urpína práve končí druhý ročník na Evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici. S dobre naladenou, rozhľadenou a pokornou lyžiarkou a jej otcom Martinom, ktorý je rozhodcom alpských disciplín, sme prebrali jej doterajší najväčší úspech v kariére z úvodu uplynulého ročníka, jej ďalšie sny, plány a ciele.
Ďalšia Vlhová? Len 15-ročná Slovenka vyhrala svoje úplne prvé FIS preteky Čítajte Prezraďte, ako ste sa dostali k lyžovaniu, ale hlavne, čím vám tento šport učaroval?
K tomuto športu som sa dostala prostredníctvom mojej staršej sestry, ktorú dali rodičia na lyžovanie ako prvú. Popri nej som sa len tak ťahala (smiech). Najskôr to vyzeralo, že ona by sa mohla súťažne venovať lyžovaniu, takže všetci sme sa sústredili na ňu, neskôr sestra s lyžovaním prestala.
Asi keď som mala 8 alebo 9 rokov, ma tatino začal učiť lyžiarsku techniku, lebo v klube som za ostatnými deťmi nestíhala. Pretekať som začala v žiackej kategórii, síce pomaly, ale bavilo ma to (smiech).
Bavil ma každý jeden tréning, či už suchá príprava alebo lyže. Potom prišlo covidové obdobie, kde sme mali rok a pol len tréningy bez pretekov. Zlomový bod u mňa nastal zrejme vtedy, keď som sa začala púšťať čoraz rýchlejšie a začalo ma to baviť ešte viac. Dôležité bolo aj to, že rodičia ma v lyžovaní vždy podporovali.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- čo sa zmenilo v jej prípade po vydarenom úvode sezóny,
- ako hodnotí svoje ďalšie výsledky,
- prečo napokon neštartovala na zimnom EYOF v Taliansku,
- prečo jej nevyšli preteky v obrovskom slalome počas M SR,
- či ju nelákajú rýchlostné disciplíny,
- kto jej jej lyžiarskym vzorom a či sa s ním už stretla,
- ako vyzerá jej letná príprava,
- aké plány na v budúcej sezóne a na akých podujatiach bude štartovať,
- či nepoškuľuje po pretekoch Európskeho pohára,
- čo by chcela dosiahnuť vo svojej kariére,
- čo hovorí na úspechy Petry Vlhovej a ako prežívala jej zlatú olympijskú jazdu,
- koľko eur potrebuje podľa otca juniorský lyžiar na jednu sezónu,
- prečo Miška nefiguruje v reprezentácii pre sezónu 2023/2024
Pretekať ste ale začali až ako 12-ročná, teda pomerne neskoro...
Michaela: Ako mladšia som absolvovala možno troje preteky. Ale áno, začala som pomerne neskoro (smiech).
Otec Martin: Tam, kde mnohí končia, Miška len začala (smiech). Všetci vravia, že to je anomália, že začala s pretekárskym lyžovaním takto neskoro, že sa to štandardne takto nedeje.
Michaela: Prišla som do tej vekovej kategórie, kedy buď budete pretekať alebo s tým skončíte. Ani neviem, či som sa rozhodovala, či pretekať alebo nie. Časom som si na to zvykla a už som sa toho nechcela vzdať. Potom sa mi začalo viac dariť, to ma poriadne nakoplo a skončiť, už vôbec neprichádzalo do úvahy (smiech).
Najskôr pretekal s Vlhovou, no potom zvíťazil futbal. Pýši sa šnúrou 10 zápasov bez inkasovaného gólu Čítajte Neodrádzali vás, že to už je pomerne neskoro?
Michaela: V mojich začiatkoch lyžovali boli ostatné baby na oveľa lepšej úrovni, ja som sa mohla ozaj len pozerať, ale teraz som sa na ne už dotiahla.
Otec Martin: Keď ste posledný, tak už sa môžete len a len zlepšovať (smiech).
Prejdime k vášmu obrovskému míľniku, ktorý sa vám podaril v úvode uplynulej sezóne. Zúčastnili ste sa na vôbec prvých FIS pretekoch v kariére medzi dospelými (ročníky 2002 až 2006) a hneď úvodné preteky ste vyhrali. Skúste nám priblížiť, ako ste sa cítili pred pretekmi, čo vám išlo hlavou?
Keďže to boli moje prvé preteky po dlhšej príprave, tak som mala neskutočný stres. Niekedy som tak vystresovaná, že mám chuť ujsť zo štartu (smiech). Nezvládala som to. Ale čím viac pretekov som absolvovala v tejto sezóne, tak tým to bolo lepšie.
Spomínané úvodné preteky v Litve sa išli na tri kolá. V prvom som porobila dosť chýb, tak som bola mierne smutná, ale videla som, že som bola druhá a vravela som si, že musím bojovať. V nasledujúcich dvoch kolách som zabojovala. Už som bola v cieli a keď som videla, že vedúca Češka Novotná sa posunula smerom dole a ja som vyhrala, tak som vôbec nemala slov.
Len som sa pozerala na časomieru, či to nie je nejaká chyba. Potom som hneď písala rodičom. Bola som nadšená a nechcela som tomu úplne uveriť.
Celkovo ste mali v Litve úvod ako z rozprávky. Vyhrali ste dvoje preteky, raz ste skončili druhá a raz tretia... Ako to vnímate s odstupom času, je to doteraz vás najväčší úspech?
Áno, určite je. Stále si to veľmi cením, že som to dokázala, je to veľmi pekná spomienka. Aj keď som vyhrala druhýkrát, tak som tomu opäť neverila (smiech). Bol to ozaj dobrý štart do sezóny.
Ako vás vnímala po týchto umiestneniach konkurencia? Zmenilo sa niečo v tomto smere?
