BREZNO. Éra „Fialiek“ je definitívne na konci. Kým Ivona ukončila profesionálnu kariéru, Paulína ju dočasne prerušila kvôli tehotenstvu.
Ivona, mladšia zo sestier Fialkových, biatlonu obetovala celý svoj doterajší život, začala s ním ako sedemročná.
Medzi jej najväčšie úspechy patrí 6. miesto zo stíhacích pretekov a deviata priečka zo šprintu na MS 2020 v Anterselve, ale aj skvelé 5. miesto so slovenskou štafetou na olympiáde v Pjongčangu. Jej najúspešnejšou sezónou bol ročník 2019/2020.

A práve po tejto sezóne začala mať častejšie zdravotné problémy, ktoré ju výrazne limitovali a po dlhom uvažovaní napokon v júli 2023 oznámila ukončenie dráhy profesionálnej športovkyne v 28. rokoch. Za jej rozhodnutím neboli len zdravotné, ale aj osobné dôvody.
Vo veľkom a úprimnom rozhovore si pozitívne naladená a usmievavá Ivona Fialková zaspomínala na svoju bohatú kariéru.
Keď ste oznamovali koniec kariéry, použili ste frázu: Prechádzam na druhú stranu. Takže, ako je približne ten mesiac na druhej strane?
(smiech). Zatiaľ celkom dobre, ale je to veľmi skreslené, pretože ešte som úplne neprehupla do normálneho života. Ešte stále doznievajú záležitosti, ktoré riešim s biatlonom, zároveň mám oddychovejšie obdobie, ktoré však nebude trvať večne. Už sa to postupne dostáva do normálu bežného života, kde tiež treba riešiť kopu vecí.
Predpokladám, že o ukončení kariéry ste sa nerozhodli zo dňa na deň. Ako dlho zrelo vo vás toto rozhodnutie?
Veľmi ťažko je povedať, kedy prišiel počiatočný bod, že som o tom začala uvažovať, pretože už v sezóne 2021/2022 mi prebehla taká myšlienka hlavou, ale nakoniec sa dokázali vyskladať podmienky na moju prípravu a tím tak, že som sa dokázala namotivovať a ísť do plnej sezóny.
To sa však nedá povedať o poslednej sezóne 2022/2023. Už v zime som mala rôzne zdravotné problémy, a nebudem klamať, už vtedy sa zrodila myšlienka, že to asi bude moja posledná sezóna. Mala som viacero zdravotných problémov, ktoré sa so mnou ťahali pozdĺž skoro celej uplynulej zimnej sezóny, čo bolo veľmi ťažké po psychickej stránke.
Už vtedy som rozmýšľala nad tým, že takto to ďalej nejde. Polovicu sezóny zdravá a polovicu chorá. Tak sa vrcholový šport robiť nedá, takže som to zvažovala, ale nechcela som spraviť unáhlené rozhodnutie a práve preto som si po sezóne zobrala dlhší priestor na rozmyslenie a preto definitívne rozhodnutie o konci kariéry prišlo až v lete.
Vo vašom oficiálnom vyjadrení ste spomenuli nielen zdravotné dôvody, ale aj osobné. Môžete s odstupom času o nich prezradiť viac?
Osobné dôvody sú rôzne. Samozrejme, každý športovec chce, aby sa mu vyvinuté úsilie a drina vracali v podobe dobrých výsledkov. To je dôvod prečo športu obetuje celý život. My slovenskí biatlonisti sme museli veľa cestovať do zahraničia, kde sme boli trištvrte roka.
Všetko od mojich detských čias sa podriaďovalo športu a nadobudla som pocit, že sa mi to už nevracia v podobe výsledkov. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla skončiť. Vždy som bola športovcom, ktorý si vedel nastaviť zrkadlo, ale to neznamená, že sa človek vzdáva.
Práveže je to reálne zrkadlo, keď som si už povedala - dobre, tak robím, čo je v mojich silách, ale telo a zdravotná stránka už na tom nie sú najlepšie. A aj je čas sa posunúť niekde ďalej. Niekedy netreba tlačiť na pílu.
Neuspokojovalo ma 50. alebo 60. miesto, chcela som dosahovať najvyššie priečky, preto som drela a športovala. Ale keď som už videla, že sa mi už asi nepodarí vrátiť do top 10, kde som bola vo svojich najlepších sezónach, tak som si povedala, že všetku energiu, čo mám, vložím do niečoho iného, v čom sa mi zase môže opäť dariť.

Súviselo vaše rozhodnutie aj s tým, že ste bývali častejšie chorá?
Áno. Minulý rok mi diagnostikovali oslabenú imunitu, chýba mi jedna imunitná dráha. Toto zistenie mohlo spôsobiť veľa, ale takisto nemuselo znamenať nič, lenže v poslednej sezóne som videla, že odkedy som prvýkrát ochorela, tak sa to so mnou ťahalo. Nedokázala som sa na sto percent dostať späť.
A keď po chorobe už znova začala trénovať a dostávala sa do tempa, tak ma znova po dvoch či troch pretekoch zložila choroba a takto sa to opakovalo celé 4 mesiace. Takto sa športovať na najvyššej úrovni nedá.
Aby ste s kariérou nekončili, sa vás snažil prehovoriť aj šéf slovenského biatlonu Peter Vozár, ale nepochodil. V tom momente ste už boli definitívne rozhodnutá o konci kariéry?
Áno, tým, že som si vzala dlhší priestor na definitívne rozhodnutie a keď som už ohlásila koniec, nemal adekvátne argumenty, aby ma presvedčil o opaku. Taktiež som videla, aké je zloženie trénerov a celého realizačného tímu okolo Slovenského zväzu biatlonu, takže z ich strany mi chýbal nejaký zásadný faktor, ktorý by ma presvedčil nekončiť.
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- čo z biatlonového života Ivone Fialkovej chýbať nebude,
- ako vidí budúcnosť ženského biatlonu na Slovensku,
- ako si spomína na svoje biatlonové začiatky v Čiernom Balogu,
- ktorú biatlonovú trať mala najradšej a ktorá jej vôbec nesedela,
- čo jej biatlon dal a čo vzal,
- ktorý zážitok z dvoch olympiád je pre ňu najcennejší a ako si naň spomína,
- na ktoré z 5 majstrovstiev sveta najradšej spomína a prečo,
- ktorú sezónu považuje za svoju najvydarenejšiu,
- čím si vysvetľuje zhoršujúca sa formu v streľbe,
- ako zmenil covid zákulisia Svetového pohára,
- či jej fanúšikovia po nevydarených pretekoch písali urážajúce správy,
- bez koho podpory by nemali obe sestry Fialkové kariéru, akú mali,
- čo plánuje robiť po konci kariéry
- čo povedal o Ivone Fialkovej a jej kariére bývalý člen výkonného výboru Medzinárodnej biatlonovej únie Ivor Lehoťan
Čo vám z toho života profesionálnej športovkyne bude najviac chýbať?
Všetko (smiech). Určite mi bude chýbať režim, pretože som tak fungovala celý život. Všetko bolo naplánované do bodky už mesiace dopredu. Mám rada nastavené veci a poriadok.
Momentálne mám v živote trošku chaos, všetko sa mení a je to pre mňa veľká zmena. Bude mi chýbať biatlon ako taký, pretože tento šport milujem. Budem ho naďalej sledovať v televízii, lebo stále mám k nemu veľký vzťah a zároveň sa vôbec nechcem vzdať športu ako takého. Síce už nebudem športovať na vrcholovej úrovni, ale stále chcem ostať v športovom režime.