SV. ANTON. Súprava nábytku pozlátená 24-karátovým zlatom je asi najväčším lákadlom kaštieľa vo Svätom Antone. Bohato zariadené salóny pôvodným nábytkom odzrkadľujú spôsob života, vkus a záľuby dvoch bohatých rodov Koháryovcov a Coburgovcov.
Oba rody v kaštieli sústredili výnimočné diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta od 18. do 20. storočia.
Traduje sa, že v barokovo-klasicistickom kaštieli, ktorý dostavali v roku 1750, vyjadrili stavitelia symboliku kalendára. Štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien predstavuje počet ročných období, dní v týždni a tiež mesiacov, týždňov a dní v roku.
Málokto však vie, že kaštieľ, ktorý je dominantou obce, má aj takzvanú Cameru obscuru. Poznali ju už pred Kristom, jej princíp opísal Aristoteles. Používali ju na pozorovanie Slnka, slúžila aj maliarom.
Názov pochádza z latinčiny a prekladá sa ako tmavá komora. Ide o svetlo-tesný priestor s malým otvorom. Obraz prenikajúci cez otvor sa na protiľahlej stene priestoru zobrazuje prevrátený.

Dlho o tomto fenoméne nevedeli ani v kaštieli, optický jav objavili náhodou pri rekonštrukcii povaly v roku 2000.
„Cez otvory v strešných vikieroch na široké steny komínov sa premieta obrátený odraz nádvoria,“ povedal riaditeľ Múzea vo Svätom Antone Štefan Engel.
„Camera obscura funguje na viacerých komínoch, ale je ťažké povedať, či išlo o zámer, ktorým pán kaštieľa ohuroval svojich ctených hostí, alebo o náhodný efekt,“ dodal.