Dvadsaťdvaročný rodák z Dubovej podobne ako Braňo absolvoval štúdium na športovom gymnáziu v Trenčíne. Po jeho skončení pôsobil dva roky v tíme Petrochema Dubová skadiaľ po finančných problémoch klubu prestúpil do českého Kladna.
Petrove začiatky s volejbalom siahajú do 1995. Paradoxne, jeho cieľom bolo dostať sa do futbalového tímu Petrochemy. Neskôr si Peter našiel cestu k volejbalu zásluhou kamaráta Braňa Skladaného a svojho staršieho brata, ktorý hrával vtedy za juniorov Dubovej. Na začiatky spomína s úsmevom. ,,Bolo to ťažké. Vôbec som nerozumel postaveniu a rotovaniu po stratách. Výšku som mal síce slušnú, ale to na zasmečovanie nestačilo. Zo začiatku som tréningy bral ako kamarátske stretnutia,“ spomína Peter Janušek.
Jeho pevná vôľa spravila svoje. Peter sa takmer denne individuálne venoval svojej technike. ,,Zobral som si loptu a pinkal o stenu. Medzi kamarátmi sme hrali, kto vydrží dlhšie. Najprv stokrát, potom dvesto a už to šlo. Volejbal mi učaroval, ale aj tak som ani len netušil, že niekedy bude mojim zamestnaním a chlebom.“ O tom, že to bude naozaj tak, začal rozmýšľať až na strednej škole v Trenčíne. „Tam som sa dostal náhodou a aj vďaka Braňovi. Po jednom turnaji ešte v žiackej kategórii sme sedeli v šatni a vtedajší tréner z Trenčína a vyhľadávač talentov Ivan Hiadlovský sa oýtal, kto by chcel hrávať niekedy v reprezentácii a Trenčíne. Braňo sa pohotovo prihlásil a ukázal prstom na mňa. Moje plány boli trošku inakšie. Chcel som študovať na priemyslovke a na ,,výške“ študovať informatiku. Hiadlovský má oboznámil s projektom, ktorý práve rozbiehali v spolupráci s volejbalovou federáciou a povedal som si, že to skúsim. Šťastie mi takmer zahatalo cestu za volejbalom. Cestou na prijímačky sme spolu s otcom takmer kvôli meškaniu vlaku nestihli autobus v Banskej Bystrici,“ polemizuje Peter o tom, čo mohlo byť.
Už v prvom ročníku to chcel ,,zabaliť“. Nič nefungovalo tak, ako malo. ,,Ešte počas prázdnin nás pozvali na sústredenie. Tam nám oznámili, že je pokazená kuchyňa, nie je zabezpečený internát ani tréningy a poslali nás domov. Po nástupe do školy sme si museli zvykať na úplne iný režim. Ráno raňajky, tri hodiny škola, doobedňajší tréning, potom obed, opäť škola, po nej druhá fáza tréningu a o pol siedmej večer sme sa dostali na internát. Ja som trávil voľný čas ako jeden z mála, učením. Ostalo mi to až dodnes.“ Peter zrejme naráža na fakt, že volejbalom sa asi nezabezpečí do konca života. Teraz končí tretí ročník na vysokej škole ekonomickej v Prahe. Prvý ročník absolvoval na UMB v Banskej Bystrici. „Vrcholovo by som sa chcel volejbalu venovať čo najdlhšie, ale k tomu treba, aby človeka obchádzali zranenia a ja už bohužiaľ jednu operáciu kolena mám za sebou. Kvôli kolenu som musel opäť vynechať reprezentačnú sezónu. Spoliehať sa na to, že sa uživím volejbalom, to je vabank. Takto budem mať aspoň niečo v rukách, keď doštudujem.“
Na prechod z Trenčína do rodnej Dubovej sa veľmi tešil a spomína naň v dobrom. „Príchod do Dubovej bol pre mňa vykúpením. Trenčína som mal už dosť. V tom čase zažívala Dubová najväčší boom. Ľudia v celej obci žili len volejbalom. Mali sme len tie najvyššie ciele. Prvý rok bol pre mňa jeden z najkrajších v celej kariére. Veľa som sa naučil. Boli sme dobrá partia. Veľa mi dal Korzo (Vladimír Procházka), zaúčal ma, keď sme niekam cestovali na zápasy. Ale sezóna pre nás nedopadla až tak dobre. Skončili sme druhí. Tá nasledujúca ma už len utvrdila v tom, že by nemalo význam ostať v Dubovej. Vyvrcholila síce ziskom bronzových medailí, ale chcel som napredovať. Keď som však videl k čomu sa v Dubovej schyľuje, moje rozhodnutie odísť pokladám za dobré doteraz. Začali nám meškať výplaty. Záujem funkcionárov o hráčov nebol takmer žiadny. Problémy už nastávali všade. Hráči sa už nemohli dívať na to, ako to v klube funguje.“
Prestup do Čiech ale nebol vôbec jednoduchý, keďže Peter mal platnú päťročnú zmluvu... „Zmluvu, ktorú som mal podpísanú bola ešte na tri roky. Nedala sa ale vypovedať z mojej strany. Bol som stále majetkom klubu, ale výplatu som nedostal takmer pol roka,“ s trpkosťou v hlase spomína Peter. Po prestupe a ukončení naťahovačiek Kladna s Dubovou, ktoré muselo Petra nakoniec spod zmluvy vykúpiť, sa dočkal premiéry v Čechách v sezóne 2003/2004. „Tri mesiace som iba trénoval. Jedine kde som sa mohol vyblázniť, bol tréning. Nezanevieral som, ba naopak som sa pripravoval ešte viac. Na druhej strane som mohol byť uvoľnený, lebo do Kladna sme išli s tým, že budeme hrať stále bez ohľadu na to, či sa nám bude dariť, alebo nie. Veľmi sa nám nedarilo ako tímu, ale nakoniec sme ligu zachránili. Ja som bol od januára až do októbra minulého roku zranený. Absolvoval som operáciu kolena.“ Minulá sezóna už ale bola pre Petra úspešnejšia. S Kladnom získal titul, takmer celú sezónu odohral v základnej zostave. „Po doliečení zranenia sme sa striedali v základe traja smečiari. V januári odišiel dánsky reprezentant Jonas Napier a tak zostala smečiarska zodpovednosť len na dvoch smečiaroch. Myslím, že sme si počínali dobre, dotiahli sme to až do finále, kde ma zastihla kríza, ale výborne ma nahradil na smečiarskom poste Braňo Skladaný, ktorý v rozhodujúcom finálovom zápase Liberec posielal každou smečovanou loptou do kolien.“ Po úspešnej sezóne dostal ponuku do seniorskej reprezentácie, ale kvôli preťaženiu kolien neriskoval zranenie. V týchto dňoch abslovuje prípravu s univerziádnym výberom Slovenska pod vedením trénera Vladimíra Přidala. Od 9. do 21. augusta bude spolu s viacerými seniorskými reprezntantami reprezentovať slovenská vysokoškolský tím na Letnej Univerziáde v Turecku. Cieľom a výzvou do nasledujúcej sezóny je pre neho uspieť s Kladnom v Lige majstrov, zisk titulu a podávať čo najlepšie výkony. S tímom má zmluvu ešte na dva roky, do 2007. Vtedy by mal ukončiť aj vysokoškolské vzdelanie. Petrovou túžbou vždy bolo dostať sa ďalej na západ Európy, do ešte kvalitnejšej ligy, ako je česká.
„Na staré kolená by som sa chcel vrátiť do rodnej Dubovej. Ukončiť kariéru v klube, v ktorom som vyrastal a odišiel do „veľkého“ volejbalu som niečo dlžný. Dúfam, že sa vrátim do lepšieho z akého som odchádzal. V kútiku duše si myslím, že volejbal v Dubovej ešte niekedy zažije príjemné chvíle“. Opisuje pocity vo vzťahu ku svojmu rodnému klubu. O tom, aké boli vzťahy v klube v jeho poslednej sezóne vo vtedajšej Petrocheme Dubová. Ako problémy začínali nevykúrenou halou, nekomunikáciou funkcionárov klubu s hráčmi až po niekoľkomesačné meškanie výplat...
Peter Janušek
Dátum narodenia: 25.4.1983
Výška: 200 cm
Kluby: Petrochema Dubová (1995-1997), Trenčín (1997-2001), Dubová (2001-2003), Kladno (2003- doteraz).
Reprezentácia: ME Kadetov 1999, ME Kadetov 2001, MS kadetov 2001, MEJ 2003, MSJ 2003.
Úspechy: striebro a bronz v slovenskej extralige s Dubovou (2002,2003), Majster ČR 2005 (Kladno), 2. miesto Český pohár (2005), Majster SR Juniorov 1999, bronz na MS SŠ v Portugalsku 1999.
Športový vzor: Andrej Kravárik - „Vždy som chcel byť dobrý ako on“.
Prezývka: Body (Bady) - podľa Body Builder pre zaľubu v posilňovaní.
Autor: Tomáš Štulajter