BREZNO/OSRBLIE. Futbalový klub TJ Partizán Osrblie je v kurze. Za dve sezóny sa dokázal prebojovať zo 7. ligy ObFZ Banská Bystrica už do V. ligy skupiny Juh. Nováčik však nie je v tejto súťaži len do počtu.
Až do posledného jesenného kola bol jediným nezdolaným tímom piatej ligy a zimnú prestávku strávi na skvelom 2. mieste. O tajomstve úspechu tohto klubu sme sa už rozprávali s hrajúcim tréner Blažejom Španom.
Okrem toho, že „Srbíci“ ťahajú za jeden povraz, darí sa im aj v individuálnych štatistikách. S 15. gólmi sa jesenným kráľom strelcov piatej ligy stal 26-ročný Filip Švéda. Rodáka z Brezna sme vyspovedali v našej rubrike Športové naj.

Švédove začiatky v Podbrezovej
Švéda sa ku futbalu dostal ako 10-ročný chlapec. Navštevoval základnú školu na Pionierskej ulici, ktorá je zameraná najmä na futbal a disponuje aj umelou trávou.
„Raz som ostal dlhšie v družine, po vyučovaní sme chodievali na umelú trávu, ale prednosť mali stále futbalisti, ktorí hrávali za Podbrezovú. My sme si tam len tak kopali aj s chalanmi z družiny, keď raz prišli chlapci prípravkári, čo hrali za Podbrezovú, kde som mal aj kamaráta Tomáša Gemzickeho, ktorý už vtedy hrával za Podbrezovú. Spýtal sa ma, či si nejdem zatrénovať.
Nakoľko som futbal miloval, aj keď predtým som hrával 3 roky hokej, stále ma to viac ťahalo ku lopte. Pamätám si na toto celé, akoby to bolo včera, že môj prvý tréning bol v kopačkách na malej umelej tráve. Ale hlavne som nemal žiadne športové oblečenie, ale len tričko, ktoré som mal celý deň v škole a rifle,“ spomína Švéda so smiechom.
„A vtedy sa ma opýtal pán tréner Budaj, či chcem hrávať. Kývol som na to, aj keď som nevedel, čo mi na to povedia doma, ale chcel som to skúsiť. Dostal som papierik, na ktorom bol napísaný rozpis tréningov a hneď aj prvý turnaj v Slovenskej Ľupči. Takto nejako začala moja futbalová „kariéra“ v Podbrezovej. Futbal som začal hrávať aj hlavne kvôli môjmu najväčšiemu vzoru, ktorým je a aj vždy bol Cristiano Ronaldo.“
Ako Švéda spomína, začiatky v Podbrezovej boli ťažké, najmä kým sa adaptoval medzi chalanov, ktorí tam už boli dlhšie. „Ako to už býva, boli chvíle, kedy som chcel skončiť a nikdy už sa nevrátiť, ale vždy som bol ten typ človeka, ktorý sa nedal a aj keď bolo ťažko, išiel som si stále svoje,“ prezradil.

Pomohla mu zmena trénera, dokonca nosil aj kapitánsku pásku
V žiackych kategóriách vôbec nevynikal a hrával len, keď už nemal kto. Ale Filip Švéda sa nevzdával, veľmi chcel a pracoval na sebe, aj keď mu to nie príliš išlo.
„Nastala aj zmena trénera, nový pán tréner Július Szōke mi dal šancu, podporoval ma a mne sa darilo,“ usmial sa a pokračoval, „Odmenou bola aj kapitánska páska, ktorú som pod jeho vedením vtedy nosil. To bol môj bod zlomu v Podbrezovej. Myslím, že v tom ročníku som zistil, žena to naozaj mám.“
Ďalej sa okrem iného dočítate:
- aké problémy mal pri návrate do Bacúchu,
- prečo to bolo po pandémii v Bacúchu už iné,
- ako sa zrodilo jeho pôsobenie v Osrblí,
- ako vníma to, že sa stal najlepším jesenným kanonierom piatej ligy,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- ktorý svoj gól považuje za najkrajší,
- koho považuje Švéda za najväčšieho súpera/rivala,
- aký je kuchár,
- aký je jeho nesplnený športový sen
Švéda potom prešiel v drese Podbrezovej všetky mládežnícke kategórie po U17, po sezóne v tejto kategórii v Podbrezovej skončil. A uvažoval, kam sa poberú jeho ďalšie kroky.
„Chvíľu som trénoval na Balogu, Partizán vtedy hrával štvrtú ligu, ale ešte som sa v tom mladom veku na mužský futbal necítil. Potom sa mi ozval Tomáš Gemzický, či si nechcem zahrať za dorast Bacúch,“ povedal piatoligový kanonier o svojich ďalších krokoch.