HRONSEK. Ktovie, aký osud by čakal ikonickú stavbu v malej stredoslovenskej dedine, ak by ju po dlných rokoch čakania nezískal človek, ktorý presne vie, ako na chátrajúce historické objekty.
Napokon, Vodný hrad v Hronseku zo 14. storočia, ktorý do súčasnej podoby prestavali na konci 16. storočia, bol v roku 1990 skutočne v žalostnom stave.
Deravé strechy, vybité okná, hlboké štrbiny na stenách, nadobro zmiznutá veža a najmä postupne strácajúce sa unikáty, aké vidieť len málokde.
Hrad je totiž jedinečný najmä bohatou freskovou výzdobou.
Skvosty na stenách
Práve nástenné maľby s poľovníckymi aj antickými výjavmi, či dianie na bojisku približujúce fresky, inšpirované významnými maliarmi, akým bol aj Leonardo da Vinci, zaujali Stanislava Rajnohu, vyštudovaného historika umenia.
Do zdevastovanej stavby, nerozlučne spätej s rodmi Géczyovcov, Šóšovcov, Battikovcov, Schmideghovcov, Róthovcov aj Telekyovcov, po prvýkrát smerovali jeho kroky pred 40 rokmi.
Vtedy ešte netušil, že ho neskôr ruina zamestná na vyše 20 rokov a investuje do nej 5 miliónov eur.
Hrad totiž obnovil z vlastného vrecka, jedine rekonštrukciu strechy zaplatil z príspevku z programu Obnovme si svoj dom. Napokon sa ho rozhodol sprístupniť verejnosti a vtisnúť mu punc kultúrneho stánku.
„V roku 1983 sme tu robili výskum nástenných malieb. Ide o diela amatérskych maliarov aj školených umelcov podľa talianskych predlôh. Všetky sú zo 16. storočia. Objekt mi hneď padol do oka. Uplynulo šesť rokov a už bola na svete projektová príprava a mali sme sa sem ako štátna firma nasťahovať. Avšak po páde bývalého režimu dochádzalo k zmenám a tak som si povedal, že čo sme nestihli ako štátna firma, pokúsim sa dobehnúť ja,“ spomína ambiciózny podnikateľ.
Dvanásťročné čakanie
Pripomenul, že hrad, ktorý sa v roku 1948 vyhol znárodneniu, odkúpil od vtedajších vlastníkov štát. Konkrétne v roku 1961. Síce plánoval zlepšiť jeho stav, no nikdy k tomu nedošlo.
Stanislav Rajnoha, majiteľ Vodného hradu v Hronseku. (zdroj: Marcela Ballová)V 80. rokoch ho spravoval Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica. V tom čase pracoval Stanislav Rajnoha v Štátnych reštaurátorských ateliéroch ako historik umenia.
„Žiadosť o odkúpenie objektu som podal v roku 1990. Trvalo 12 rokov, kým som ho získal,“ konkretizoval zanietený Banskobystričan.Stal sa vlastníkom 1,7 hektárového pozemku s chátrajúcim hradom.
Prečo je Vodný hrad vodným
• Okolo historického objektu bola kedysi vodná priekopa. Slúžila ako obranný prvok pred nepriateľom. V minulosti v nej končil aj rôzny odpad, najmä exkrementy zo záchodov, zvyšky z kuchyne.
V tom čase by si zrejme len málokto dokázal predstaviť, akú podobu postupne nadobudne.
Dnes púta pohľady, pribúdajú zvedavci, ktorí sa chcú pozrieť do kedysi šľachtického sídla. Zaujal aj filmárov, ktorí tam natočili rozprávku Johankino tajomstvo.
„Rekonštruovanie takéhoto objektu naučí trpezlivosti. Veď myslieť si, že dva – tri roky po jeho kúpe v ňom budem bývať alebo ho užívať by bolo naivné,“ podotkol Rajnoha.
Nikto ho nenaháňal
Tvrdí, že obnova prebiehala komfortne, pretože ho nikto nenaháňal, netlačili konkrétne termíny dotačných projektov, na ktorých už nejedna samospráva pohorela.
„Objekt sme mohli v pokoji preskúmať. Prvé štyri roky išlo vyslovene o záchrannú etapu, zameranú na čistenie, strechu a statiku. Až keď bolo všetko vyčistené a stabilizované, začali sme sa venovať nástenným maľbám. Vedeli sme, že práce potrvajú roky. Skrátka, technológia postupov sa nedá urýchliť. Okrem toho bolo našou prioritou dať stavbe pôvodnú podobu."
