PODBREZOVÁ. Patril medzi veľké talenty slovenského futbalu, dotiahol to do slovenskej reprezentácie do 18 a 19 rokov, kde bol spoluhráčom Milana Škriniara, Matúša Bera či Lukáša Haraslína. Zdalo sa, že ho čaká veľká futbalová budúcnosť. Sľubne rozbehnutú kariéru mu však zruinovali zranenia.
V súčasnosti 28-ročný rodák z Topoľčian Jakub Kastelovič sa z trávnikov úplne vytratil pred dvomi rokmi, keď utrpel komplikovanú zlomeninu členka. Už v tom čase sa však venoval aj trénovaniu.
Počas minulého leta sa stal súčasťou futbalovej akadémie FK Železiarne Podbrezová, je trénerom mladších žiakov U12 a dvoch dievčenských výberov tohto klubu – U15 a U19.
A čuduj sa svete, vrátil sa aj na ihriská. Síce len dedinské, ale vrátil. Stal sa súčasťou aktuálne druhého klubu 7. ligy ObFZ Banská Bystrica TJ ŠK Hronec.
V Poľsku hral pred 20-tisíc fanúšikmi, rád by si zopakoval život profesionálneho futbalistu Čítajte Pred dvoma rokmi ste utrpeli komplikovanú zlomeninu členka a z trávnikov ste sa úplne vytratili. Ako si spomínate na vašu rekonvalescenciu. Verili ste, že ešte niekedy si zahráte futbal?
V období, keď sa mi to stalo, tak som už nejaký rok trénoval a hrával som nižšiu súťaž – šiestu ligu. Od 16 rokov som mal zranení už veľa. Mal som zlomený nos či kľúčnu kosť, ale okrem toho som mal niekoľkokrát zranené najmä členky.
Naposledy som okrej komplikovanej zlomeniny mal aj potrhané väzy. Takže som sa do návratu na trávniky ani nehrnul a určitým spôsobom som sa už aj bál ísť do súťažných zápasov. Nebola to pre mňa priorita, chcel som sa venovať už len trénovaniu.
No napriek tomu vás od jarnej časti opäť vidieť na trávnikoch v 7. lige ObFZ Banská Bystrica.
Áno, teraz som začal po nejakých dvoch rokoch. Ešte stále to nie je úplne na sto percent, ale snažím sa aspoň hýbať a dávať do toho energiu. Som rád, že môžem bezbolestne hrávať zápasy a aj trénovať a po dlhšej dobe som v poriadku.
Ako sa vzniklo vaše pôsobenie v TJ ŠK Hronec?
Po mojom príchode do Podbrezovej som spoznal Ivana Gromusa z Hronca, s ktorým som sa skamarátil, sadli sme si ako ľudia. Prehováral ma už od leta, aby som išiel za nich hrávať, ale vtedy som sa na to vôbec necítil. Napokon som od januára v príprave s týmto tímom a mám za sebou úvodné zápasy v lige.
Okrem hrania v Hronci pôsobíte v Podbrezovej ako tréner mládežníckej akadémie. Ako sa zrodila vaša cesta na Horehronie?
Tri roky som trénoval v Topoľčanoch nižšie žiacke súťaže a chcel som sa posunúť do nejakej akadémie na Slovensku. S príchodom do Podbrezovej mi pomohol bývalý koordinátor mládeže Patrik Mojžiš, keď som prišiel do klubu, on akurát odchádzal, ale vďaka nemu prebehol náš prvý kontakt a on mi vybavil prvý pohovor s Miroslavom Poliačekom. S ním som sa už dohol a od leta 2023 som tu.
V jarnej časti ste odohrali už 3 zápasy, v ktorých Hronec dvakrát vyhral, raz prehral a na konte máte jeden gól. Čo zatiaľ hovoríte na kvalitu 7. ligy?
Súťaž je akoby rozdelená na dve polovice. V hornej časti tabuľky sú tímy na tom kvalitatívne lepšie. Prvý zápas sme hrali s Valaskou, ktorý sme rozhodli až v 94. minúte. V celom zápase sme mali veľa šancí, mohli sme ho vyhrať vyšším rozdielom, ale nakoniec to bolo len 1:0.
V Ponikách sme prehrali 1:4. Dozvedel som sa, že to je najmenej obľúbený súper Hronca, že proti nim sa im často nedarí, čo sa potvrdilo aj teraz. Celý zápas sme ich držali na vlastnej polovici, Poniky boli pred našou bránou možno 5-krát a z toho strelili štyri góly.
A v nateraz poslednom stretnutí so Strelníkmi to bol z našej strany útočný kolotoč. Síce sme neskoro dali prvý gól, ale potom sa to už rozbehlo. Takže dve domáce stretnutia hodnotím veľmi pozitívne, ale na duel v Ponikách by som najradšej čím skôr zabudol (smiech).
Sídliská zahlcujú autá ľudí, ktorí tam trvalo nežijú. Domáci nemajú kde parkovať Čítajte Ďalej sa okrem iného dočítate:
- či sa kvôli zraneniam nebude vyhýbať tvrdším súbojom,
- či v Hronci nepoškuľujú po postupe do šiestej ligy,
- ako sa cíti v klube TJ ŠK Hronec,
- či ho ešte neláka pôsobenie vo vyšších ligách,
- ako samu podarilo zmieriť s tým, že mu dobre rozbehnutú kariéru zabrzdili zranenia,
- čo okrem zranení bolo príčinou jeho poklesu formy,
- čo pre neho znamenalo reprezentovať,
- ako si spomína na svoje pôsobenie v Česku,
- ktorý slávny tréner ho viedol v Liberci,
- ktorý z klubov, v ktorých pôsobil, je jeho srdcu najbližší,
- čo by chcel dosiahnuť v trénerskej kariére
Pociťujete v tých úvodných zápasoch, že vás súperi spoznávajú a chcú sa proti vám možno nejako viac vytiahnuť?
Určite áno, cítim to. Napríklad v súboji s Valaskou alebo v Ponikách bol stále nejaký hráč pri mne, nechcem tvrdiť, že to bola osobka na mňa, ale pociťujem to. Zatiaľ som sa s tým vyrovnal, najmä v tých dvoch zápasoch, v Ponikách to bolo oveľa ťažšie, bolo to ale aj terénom, no súper bol nepríjemný a hral agresívne. Ja sa aj bojím ísť do trošku tvrdších súbojov kvôli mojím problém s členkami.
