BANSKÁ BYSTRICA. Stredoslovenská metropola, absolútny víťaz národnej súťaže Enviromesto 2023, ktorá má ostatné mestá inšpirovať k boju s klimatickou krízou, bude bude ešte viac zelenšia a kvitnúcejšia.
V meste plánujú vysadiť takmer 58-tisíc kvetov, v okolitých lesoch, ktoré sú významnou zásobárňou pitnej vody nielen pre Banskú Bystricu, pribudne vyše 52-tisíc stromov.
Práce budú mať palcom mestskí lesníci a tiež pracovníci Záhradníckych a rekreačných služieb (ZAaRES), teda príspevkovej organizácie, spravujúcej majetok mesta.
Za zmienku stojí fakt, že krajské mesto pod Urpínom už v súťaži Enviromesto vlani neuspelo po prvýkrát. V roku 2019 jej prvenstvo v kategórii Ochrana prírody a krajiny, zelená infraštruktúra, zabezpečili spoločnosť Mestské lesy.
Pohľad na Banskú Bystricu zhora. (zdroj: Martin Kurka/CBS)Okrem toho v tamojších lesoch rastie vzácna chránená drevina. V rámci Európy je jej tam najviac.
Rozkvitnú záhony, mosty aj stĺpy
Stredoslovenskú metropolu aktuálne krášli približne 40-tisíc kvetov v sezónnych záhonoch z jesennej výsadby.
„S premenou záhonov začnú pracovníci ZaaRES podľa počasia, pravdepodobne v druhej polovici mája. Celkovo vysadia 57 500 kusov nových kvetov. Tie skrášlia nielen mestské sezónne záhony, ale aj mobilnú zeleň na mostoch a stĺpoch,“ informoval Miroslav Strelec z kancelárie primátora.
Konkretizoval, že pôjde o begónie, aksamietnice, šalvie, okrasné žihľavy, ageráty mexické, muškáty, petúnie, gazánie, netýkavky, krásnoočká a množstvo ďalších kvetín.
Sídliská zahlcujú autá ľudí, ktorí tam trvalo nežijú. Domáci nemajú kde parkovať Čítajte „V porovnaní s vlaňajškom tentokrát vysadíme menej kvetov, keďže časť z deviatich sezónnych záhonov na území mesta sme prerobili a ešte aj prerábame na trvalkové. V ostatných rokoch sú totiž letné mesiace suchšie a teplejšie. Polievať také množstvo kvetinových plôch je problematické,“ vyjadril sa Ivan Šabo, riaditeľ ZAaRES.
Podotkol, že z ekologického aj ekonomického hľadiska sú momentálne trendom trvalkové záhony.
Spomínaná organizácia sa chce v najbližších rokoch viac zamerať na mobilnú zeleň.
„Prioritou je najmä osádzanie väčších kvetináčov, ktoré je možné za pomoci techniky umiestniť aj na miesta, kde pôvodne zeleň nebola,“ dodal Šabo.
O 15-tisíc viac než vlani
Čo sa týka nových stromov, vyše 52-tisíc ich pribudne na mieste, kde rastie viacero druhov vzácnych rastlín a žije mnoho živočíchov. Približne jedna tretina banskobystrických lesov je totiž súčasťou Národného parku Veľká Fatra.
