Stačí pozorovať let z lyžiarskeho mostíka alebo dráhu Formuly 1.
Uplynulý týždeň skupinka účastníkov majstrovstiev Slovenska v závesnom lietaní a paraglajdingu zbierala body na Horehroní. Práve balili. Najzhovorčivejší, Prešovčan Jaroslav Sojka, inak rodák z Brezna, objasnil: „V máji sme lietali v Banskej Bystrici, v júni sme išli do Žiliny, teraz sme tu. Keď všetko odlietame, dohromady osem kôl, výsledky sa zosumarizujú. Kto bude v systéme hodnotenia najlepší, stane sa majstrom republiky.“ Boduje sa vzdialenosť a rýchlosť na trati. Na otázku, akú veličinu si možno pod pojmom rýchlosť predstaviť, vysvetlil: „U rogala je to od 30 do l20 km za hodinu. Hodnotí sa tak, že tým, čo prídu do cieľa, sa vyráta priemer medzi cieľovým a štartovým bodom. Priemerné rýchlosti sa dnes pohybujú od 30 do 50 km. Nedá sa však povedať, že päťdesiat bolo veľmi dobre. Veľa záleží od stanovenej disciplíny a poveternostných podmienok. Aj tridsať je dobre, ak je náročná disciplína.“
Čo hovorí Jaroslav Sojka na názor, že paraglajding pestujú len nevyliečiteľní hazardéri so životom? „Lietam 22 rokov. Som živý, zdravý, mám zdravé deti a poslušnú ženu. Už sa síce stalo, že som sa lúčil so svetom, ale chvalabohu, všetko dobre dopadlo. Zlomil som si iba ruku. Bola to moja chyba. Všetky kolízie sú väčšinou vecou pilota. Techniku máme veľmi dobrú. Na pilotovi je, aby zvažoval a najmä, aby nešiel do nebezpečných podmienok. Samozrejme, sú aj tu známe prípady. Dávnejšie, na Kráľovej holi nasalo chlapov do búrkových mrakov, ktorí potom vypadli zo štyritisícovej výšky nad Popradom. Pritom na cestách sa umiera denne!“
Jedným z prvých majstrov Slovenska v histórii tohto športu bol Bohuš Kolesár zo Slovenskej Ľupče. „Ja zatiaľ majstrovský titul nemám,“ priznal sa J. Sojka. „Raz som bol k nemu veľmi blízko, ale ako mladý a neskúsený som to nakoniec pokafral. Skončil som štvrtý.“
