Podmienkou je, že štyri roky nesmie spáchať žiadny trestný čin. Prokurátor sa opravného prostriedku vzdal.
„Ján Farkaš mal právo požiadať po uplynutí viac ako polovice trestu o podmienečné odpustenie zvyšku. Vyžiadal som si odpis registra trestov, správu o priestupkoch aj údaje z daňového úradu. Farkaš sa od roku 2000 nedostal do rozporu so zákonom a nebol platcom dane, takže podmienkam zákona vyhovel,“ odôvodnil rozhodnutie o odpustení zvyšku trestu sudca Miroslav Maukš.
Ján Farkaš sa stal mediálne známym krátko po páde komunistického režimu, keď sa chcel nechať vymenovať za rómskeho kráľa. Zlaté korunovačné klenoty vykladané diamantami v odhadovanej hodnote viac ako šesť miliónov korún mu vyrobili na objednávku v Prahe. Korunovácia sa však nikdy nekonala, pretože kandidáta na rómskeho kráľa polícia zatkla. Banskobystrický súd ho odsúdil v neprítomnosti na päť a pol roka a sedemročný zákaz podnikania. Farkaš totiž v tom čase odišiel na Ukrajinu, kde ďalej podnikal. Polícii sa ho podarilo zadržať až na základe medzinárodného zatykača v roku 1999 v Rimavskej Sobote. Najvyšší súd pôvodný rozsudok síce zrušil z formálnych dôvodov, ale v polovici roku 2000 rozsudok už bol právoplatný. Nekorunovaný rómsky kráľ si odsedel iba viac ako rok a podmienečne ho prepustili pre dobré správanie.
Farkaš bol vlastníkom stavebnej firmy VLK a v 90. rokoch sa mu darilo. Okrem takmer 200 miliónového majetku mal luxusnú limuzínu, malé štvormiestne lietadlo a niekoľkých bodyguardov. Aktivity nekorunovaného rómskeho kráľa siahali aj ďalej. Prenajal si rimavskosobotské rómske sídlisko, zakladal Rómsky kongres a po prepustení z väzenia v roku 2002 kandidoval v primátorských voľbách v Rimavskej Sobote.