Článok pokračuje pod video reklamou
Podmienkou je, že štyri roky nesmie spáchať žiadny trestný čin. Prokurátor sa opravného prostriedku vzdal.
„Ján Farkaš mal právo požiadať po uplynutí viac ako polovice trestu o podmienečné odpustenie zvyšku. Vyžiadal som si odpis registra trestov, správu o priestupkoch aj údaje z daňového úradu. Farkaš sa od roku 2000 nedostal do rozporu so zákonom a nebol platcom dane, takže podmienkam zákona vyhovel,“ odôvodnil rozhodnutie o odpustení zvyšku trestu sudca Miroslav Maukš.
Ján Farkaš sa stal mediálne známym krátko po páde komunistického režimu, keď sa chcel nechať vymenovať za rómskeho kráľa. Zlaté korunovačné klenoty vykladané diamantami v odhadovanej hodnote viac ako šesť miliónov korún mu vyrobili na objednávku v Prahe. Korunovácia sa však nikdy nekonala, pretože kandidáta na rómskeho kráľa polícia zatkla. Banskobystrický súd ho odsúdil v neprítomnosti na päť a pol roka a sedemročný zákaz podnikania. Farkaš totiž v tom čase odišiel na Ukrajinu, kde ďalej podnikal. Polícii sa ho podarilo zadržať až na základe medzinárodného zatykača v roku 1999 v Rimavskej Sobote. Najvyšší súd pôvodný rozsudok síce zrušil z formálnych dôvodov, ale v polovici roku 2000 rozsudok už bol právoplatný. Nekorunovaný rómsky kráľ si odsedel iba viac ako rok a podmienečne ho prepustili pre dobré správanie.
Farkaš bol vlastníkom stavebnej firmy VLK a v 90. rokoch sa mu darilo. Okrem takmer 200 miliónového majetku mal luxusnú limuzínu, malé štvormiestne lietadlo a niekoľkých bodyguardov. Aktivity nekorunovaného rómskeho kráľa siahali aj ďalej. Prenajal si rimavskosobotské rómske sídlisko, zakladal Rómsky kongres a po prepustení z väzenia v roku 2002 kandidoval v primátorských voľbách v Rimavskej Sobote.
