BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrická radnica sa už dlhší čas snaží zachrániť národnú technickú pamiatku, ktorá bola stáročia nositeľom vedeckého a technického pokroku celého regiónu. Pre Medený hámor, ktorý po takmer 500 rokoch prevádzky ukončil v 90. rokoch 20. storočia, a dnes opustený chátra, hľadá zmysluplné využitie.
„V uplynulých mesiacoch samospráva pracovala na konkrétnych krokoch, ktorých výsledkom má byť postupné odstránenie havarijného stavu dvoch najstarších, a z pohľadu historikov najvzácnejších objektov – hiartlov a dielní,“ informovala Zdenka Marhefková, hovorkyňa primátora.

Podotkla, vedenie mesta absolvovalo spoločné stretnutia so všetkými vlastníkmi jednotlivých nehnuteľností Medeného hámra, vrátane rokovaní s novým majiteľom jeho najväčšej časti. Tým je banskobystrická "eseročka" Tajovského.
Cieľom radnice je spoločne a citlivo plánovať rozvoj celej lokality. V Medenom hámri mesto vlastní dva objekty. Spolu s prístupovými cestami ich kúpilo ešte na sklonku roka 2021 za vyše 250-tisíc eur.
O dotáciu požiadajú aj ministerstvo kultúry
Medený hámor
• Je najstarším veľkovýrobným podnikom na území Slovenska.
• Nepretržite fungoval od roku 1496 do roku 1991 a pýšil sa viacerými inováciami aj svetovými patentami.
• V Banskej Bystrici je najvýznamnejšou technickou pamiatkou s medzinárodným významom.
• Po obnove má veľký potenciál stať sa turistickou bránou do atraktívneho banského regiónu stredného Slovenska a banskobystrického geomontánneho parku.
„Na jednej z nich sa už sanuje havarijný stav opravou zatekajúcej strechy,“ uviedol Ján Nosko, primátor Banskej Bystrice s tým, že odborníci z Pamiatkového úradu, zameriavajúci sa v rámci projektu Pro Monumenta na technickú diagnostiku nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vypracovali po minuloročnej obhliadke hartlov a dielní odporúčania, potrebné na stabilizáciu havarijného stavu mestských objektov.
„Na konci minulého roka sa zamestnanci mestského úradu stretli s krajskými pamiatkarmi a zástupcami OZ ZA! Medený hámor, aby vyhodnotili, ktoré zabezpečovacie práce je možné realizovať bez projektovej prípravy, aby sa predišlo ďalšiemu poškodzovaniu mestských objektov,“ ozrejmil Nosko.
Na vypracovanie projektovej dokumentácie na ďalšiu záchranu významnej pamiatky požiadalo mesto o finančné zdroje banskobystrickú župu a zároveň žiada dotáciu z ministerstva kultúry vo výške takmer 99-tisíc eur.
Primátor dúfa aj v pomoc a podporu partnerov v projekte Európskej fuggerovskej cesty.
Ide o medzinárodný projekt s koreňmi v roku 2019, spájajúci mestá a regióny, v ktorých pôsobil nemecký bankársky a neskôr šľachtický rod.
Okrem stredoslovenskej metropoly sú do neho zapojené aj nemecké mestá Augsburg a Bad Hindelang, Schwaz a Hall in Tirol z Rakúska a Sterzing z Talianska.

„Na revitalizáciu areálu Medeného hámra sa mesto plánuje uchádzať aj o finančné prostriedky z programu Interreg. V budúcnosti by tak v mestských objektoch mohla fungovať Thurzovsko-Fuggerovská zážitková expozícia,“ doplnil Nosko s tým, že pracovnú skupinu po novom povedie Juraj Havlík zo spomínaného OZ ZA!Medený hámor.
Každý krok je dôležitý
„Vzácny areál si zaslúži spoločnú víziu. Zároveň je však nevyhnutné čo najskôr zastabilizovať chátranie národných kultúrnych pamiatok. Dôležitý je každý, hoci aj malý krok. Aj preto sa teším, že v najbližších dňoch odborníci z Pro Monumenta pomôžu s odborným dohľadom nad ďalšou etapou sanačných prác na streche hiartov. Vďaka nim sa opäť zlepší aktuálna kritická situácia najstaršej pamiatky v areáli,“ vyjadril sa Havlík.
Zdôraznil, že nastavenie spolupráce všetkých aktérov v areáli Medeného hámra vníma ako kľúčovú výzvu.
„Včasná príprava a realizácia spoločnej urbanisticko-architektonickej súťaže návrhov by mohla byť vhodným nástrojom na zladenie jednotlivých zámerov v území,“ dodal.
Celý objekt ohrozuje aj voda
Andrea Nižňanská z Pamiatkového úradu SR, odboru preventívnej údržby pamiatok uviedla, že mestu odporučili prioritne sa zamerať na poškodené strechy.
„Prvýkrát sme sa v areáli Medeného hámra ocitli pred štyrmi rokmi, keď sme robili komplexnú inšpekciu jednotlivých objektov, pretože ide o národnú kultúrnu pamiatku. Následne sme spracovali technickú správu, v ktorej sme určili opatrenia na nápravu, aby mohli objekty ďalej fungovať a prežili do doby ich komplexnej obnovy. Snažíme sa tak upozorňovať na stav pamiatok a poradiť vlastníkom, čo treba robiť okamžite,“ priblížila Nižňanská.
Pokračovala, že aktuálne sa snažia opraviť a zaplátať strechu na objekte hiartov. Časť konštrukcie strechy, ktorá odhnila podopreli, čo by malo vydržať, kým sa začnú ďalšie práce.
"Celý objekt ohrozuje aj voda vo vnútri objektu, čomu sa tiež treba venovať čo najskôr,“ zakončila.
