BANSKÁ BYSTRICA. Patrí k najúspešnejším jazdcom na Slovensku, vo svojej kariére sa stal v roku 2015 víťazom prestížnej série Formule 3 Eurocup, vyskúšal si aj špeciály Formuly GP2 a GP 3.
Od roku 2017 je pilotom Šenkýř Motoršport. RICHARD GONDA (30) je fanúšikom na Slovensku a v Čechách známy aj ako spolukomentátor pri prenosoch Formuly 1.

„Formula 1 je fenomén, a keď máme v poslednej dobe preteky, ktoré môžu vyhrať dva alebo tri tímy, je to lepšie pre fanúšikov aj pre nás komentátorov,“ hovorí.
Richard Gonda je väčšinu roka mimo rodnej Banskej Bystrice a má poriadne nabitý program. Sympatický a veľmi dobre naladený automobilový pretekár žije motoristickým športom prakticky 24 hodín denne a je pre neho všetkým.
Fanúšikom Formuly 1 sa snaží už takmer 12 rokov odovzdávať svoje postrehy a pohľady na rôzne situácie, ktoré vzniknú na trati, ale aj mimo nej.
Náš veľký rozhovor s Richardom Gondom rozdelíme na dve časti, v tej prvej sme sa zamerali na Formulu 1.
V rozhovore sa dočítate:
- ako si spomína na svoje komentátorské začiatky a ako sa cítil,
- čo ho najviac baví na komentovaní F1,
- či má špeciálnu prípravu na komentátorský víkend,
- či má tím alebo jazdca, ktorému fandí,
- ak by bol majiteľom tímu, ktorú dvojicu jazdcov by si vzal,
- ktorý ročník F1 bol pre neho najvzrušujúcejší,
- čo ho najviac mrzí na ročníku 2021, kde zvádzali boj o titul Hamilton s Verstappenom,
- či získa Lewis Hamilton ôsmy titul,
- či v tejto sezóne získa Max Verstappen štvrtý titul,
- kto zo súčasného štartového poľa sa môže v budúcnosti stať majstrom sveta,
- kto patrí medzi najslabších jazdcov na aktuálnom gride,
- ako vníma zmeny pravidiel od roku 2026
Spomínate si na vaše komentátorské začiatky?
Moja prvá skúsenosť bola v roku 2012, tréning na Veľkú cenu Číny. Pamätám si, že som bol z toho dosť mimo. Samozrejme, od malička som bol v rámci pretekov zvyknutý urobiť nejaký rozhovor pred a po pretekoch, ale zrazu som mal o niečom rozprávať, mať na ušiach slúchadlá. To bolo nové. Celý čas som si poriadne uvedomoval, že to niekto niekde počúva, takže úplná pohoda to nebola.
V tom čase to v podstate bolo nové aj pre Števa Eiseleho a celé sa to formovalo. Nie som študovaný novinár a nepochádzam z mediálneho prostredia, tak komentujem a rozprávam viac „pretekárskou“ rečou a potom sa tomu snažím dať formu zrozumiteľnú divákovi. V začiatkoch to bralo veľa energie, ale dnes už môžem povedať, že si to užívam. Snáď aj diváci.

Snažím sa divákom čo najviac priblížiť aké to je v rôznych, častokrát kontroverzných situáciách v sedadle monopostu. Ako to vyzerá z pohľadu pilota, ako to vyzerá v tíme. Tak ako hokej či futbal vyzerá v televízii jednoducho, súboj v 330 km/h vyzerá na obrazovke tiež inak, ako keď sedíte za volantom.
Momentálne sa nachádzam v situácii, kedy som motoristickým športom veľmi zaneprázdnený, takže nekomentujem teraz tak často, a úprimne, stále som radšej na trati s helmou na hlave, ako o tom hovorím z televízneho štúdia. Je to však zaujímavé a som rád akú partiu so Števom, Pepom a ďaľšími v štúdiu tvoríme.
A ako sa to celé zrodilo, zavolal vám Števo Eisele alebo niekto z produkcie?
Vtedy prenosy a vysielanie začala zastrešovať televízia Markíza. Presne si to už nepamätám, ale prirodzene sa im hodil pretekár so skúsenosťami z tohto prostredia, tratí a podobne.
Čo vás najviac baví na komentovaní?
Úprimne, najviac ma bavia všetky vtípky, čo sa dejú mimo kamier (smiech). Naozaj sa tam poriadne nasmejeme na mnohých momentoch a situáciách, ktoré často nemôžu ísť do éteru.

Formula 1 je však fenomén a keď máme v poslednej dobe preteky, ktoré môžu vyhrať dva alebo tri tímy, je to lepšie pre fanúšikov aj pre nás komentátorov. A presne tento faktor na tom baví najviac. Dobrý šport a fantastické výkony pretekárov na trati, ktoré následne rozoberáme, analyzujeme a približujeme fanúšikom.
Ako sa pripravujete na formulový víkend, keď idete komentovať, alebo len prídete a idete ako sa hovorí, freestyle?
Snažím sa držať v obraze vo veciach, ktoré sa dejú mimo trati. Tie častokrát zaujímajú divákov najviac. Prestupy, novinky, technické zmeny a upgrady na monopostoch, politické boje... Je potrebné nazbierať informácie zo zákulisia paddocku a vyfiltrovať info, ktoré sú pravdivé, a ktoré sú zrejme bludy a konšpirácie.
Keď si to zrátate, je to 7 až 8 hodín čistého času rozprávania naživo počas víkendu. A zažili sme Veľké ceny, keď pršalo, bola dlho červená vlajka a natáčali sme doslova niekoľkohodinový podcast o tom ako prší a komentovali sme ako rastie tráva. Takže treba byť pripravený aj na takéto situácie, ale vďakabohu, posledné Veľké ceny sú zaujímavé a dramatické.


Zvyknete sa potom doma vrátiť k nejakej Veľkej cene F1, ktorú ste komentovali a spätne si ju pozrieť?
Vôbec nie. Párkrát som to urobil, ale nebol to dobrý nápad. Zrejme to tak má každý, že sám seba nechce vidieť a počuť, ja nie som výnimkou.
Josef Král sa netají tým, že fandí Ferrari, u Števa Eiseleho si asi nik nie je istý komu naozaj fandí, a snaží sa byť nestranný. Ako je to u Richarda Gondu, komu fandíte?
Tým, že s polovicou pilotov som mal kedysi možnosť v rámci juniorských sérií jazdiť, tak to neberiem tak, že by som fandil jednému konkrétnemu jazdcovi a inému zas nie. Sú to fajn chalani a som rád, keď sa im darí, prajem im úspech. Ale zas viem aj to, kto sú trošku náročnejšie povahy.