BRATISLAVA, HRONEC. Keď v detstve pozerala v televízii olympijské hry, predstavovala si, že sa na nich tiež raz predstaví. S lyžami na nohách a puškou za chrbtom. V biatlone.
Osud to chcel však inak. Hoci je Viktória Forster niekoľkonásobná majsterka Slovenska v biatlone, na blížiacej sa letnej olympiáde v Paríži sa predstaví v atletike.
V najkratších šprintoch na 100 m a 100 m cez prekážky.
Olympijská víťazka počas tréningu: Čo budú deti jesť a dokedy majú krúžky? Čítajte „Ešte si úplne neuvedomujem, že idem na svoje prvé olympijské hry. Čím viac sa však približujú, tým sa stupňujú aj moje emócie,“ prezradila 22-ročná slovenská atlétka.
Chcela byť ako Kuzminová
Pochádza z obce Hronec, neďaleko Brezna. Rodičia ju odmalička viedli k športu. Najskôr začala s gymnastikou, kde získala kvalitné pohybové základy.
Neskôr sa presunula k biatlonu, ktorému sa v mladosti venovala jej mama.
„Bola som dosť neposedné dieťa. Mala som veľa energie. Na štarte som sa rozbehla a zastavila som sa až v cieli. Bolo mi jedno, koľko je to kilometrov,“ spomína Forster.
V článku sa dočítate
- Prečo pri víťazstvách skáče od radosti a pri prehrách často plače,
- prečo sa rozhodla staviť všetko na jednu kartu,
- prečo si talentovaná biatlonistka vybrala napokon atletiku,
- aké sú jej ciele a stratégia na olympijských hrách v Paríži.
V biatlone bola jej veľkým vzorom trojnásobná slovenská olympijská víťazka Anastasia Kuzminová či talianska pretekárka Dorothea Wiererová.
„Vždy som si vravela, že raz by som chcela byť na ich mieste. Chcela som veľmi reprezentovať Slovensko. Napokon mi to vyšlo, hoci nie v biatlone, ale v atletike,“ dodala.
Ako je možné, že sa z talentovanej biatlonistky stala napokon atlétka?
Potvrdili to aj športoví lekári
Všetko sa to začalo pred vyše siedmimi rokmi. Ako ôsmačka na základnej škole sa dostala do športovej triedy. Mala v nej aj atletiku.
„Kombinovala som ju s biatlonom, ktorý bol stále mojou prioritou,“ vysvetľuje Forster.
Na atletických pretekoch vypomáhala klubu získavať body. Štartovala na dlhších tratiach na 800 a 1500 metrov. Jej prvá trénerka Jana Chrenová však čoskoro zistila, že má potenciál na kratšie trate.
„V biatlone som vždy na cieľovej rovinke šprintovala najrýchlejšie, hoci som už nevládala. Rýchlosť som si užívala,“ vraví slovenská atlétka.
Aj športoví lekári jej potvrdili, že má viac rýchlostných svalových vlákien, ktoré ju predurčujú na šprinty.
To dievča má v nohách dynamit
Výrazný zlom nastal, keď sa jej ozvala atletická trénerka Katarína Adlerová. Prvýkrát ju videla na školských majstrovstvách Slovenska. Ihneď si v duchu povedala, že to dievča má v nohách dynamit. Stačí ho len odistiť.
Ak sa talentovaná športovkyňa mala posunúť dopredu, musela sa presťahovať do Nitry a bývať na internáte. To sa však príliš nepáčilo jej mame.
„Nechcela ma pustiť samú tak ďaleko. Po troch konfrontáciách s trénerkou však ustúpila. Napokon sa rodičia presťahovali do Leopoldova, aby boli ku mne bližšie,“ priznala Forster.
Viktória Forster. (zdroj: TASR/AP)Životný výsledok dosiahla vlani na Svetových univerzitných hrách v čínskom Čcheng-tu, kde získala zlatú medailu na 100 m cez prekážky a striebornú medailu na hladkej stovke.
„Mám rada obe disciplíny, nevyberám si, ktorá z nich je obľúbenejšia.“
Emócie sa dostávajú samé na povrch
Kým na hladkej stovke je to najmä o rýchlosti, pri prekážkach musí skombinovať rýchlosť s koordináciou. Je tam veľa faktorov, ktoré musia do seba zapadnúť.
„Na sto metroch je desať prekážok a môže sa stať hocičo. Stačí maličká chyba a všetko je stratené. Nechcem však myslieť na nič zlé,“ usmiala sa Forster.
Dopredu ju ženie veľká túžba byť stále lepšou. Je súťaživá a rada víťazí. Neznáša porážky. Po pretekoch prežíva silné emócie. Pri víťazstvách sú to výkriky radosti, pri nezdaroch zase slzy smútku a sklamania.
Pri boxe vyhorela a robila recepčnú. Teraz Slovenka sníva o zlate z olympiády Čítajte „Šport milujem nadovšetko, žijem atletikou, je to moja srdcovka. Možno by som tie emócie aj nechcela dávať tak najavo, ale ide to samé na povrch. Neviem sa tomu ubrániť,“ vysvetľuje.
„Veľa vecí intenzívne prežívam. V športe sa však moje emócie prejavujú ešte viac ako v bežnom živote,“ dodáva.
Stavila všetko na jednu kartu
Jej veľkým atletickým vzorom je trojnásobná olympijská víťazka Shelly Ann-Fraserová. Jamajská šprintérka sa v 37 rokoch predstaví aj na olympiáde v Paríži.
„Dúfam, že sa mi ju podarí stretnúť,“ praje si Forster.
Na olympiádu sa slovenská šprintérka nepôjde len zúčastniť. Má svoje ciele, o ktorých však dopredu nechce hovoriť.
„Olympiáda je podujatie, kde sa nejde len ukázať. V oboch disciplínach chcem predviesť to najlepšie. Pôjdem buď-alebo,“ vyhlásila.
Šport je jej absolútnou prioritou. Aj preto prerušila štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore šport a rekreácia.
„Rozhodla som sa staviť všetko na jednu kartu – športovú. Škola a cestovanie ma veľmi zväzovali. Chcela som dať kompletnú energiu do atletiky,“ vysvetľuje.
Občas sa jej nechce vstať z postele
Pred štartom sa snaží zachovať chladnú hlavu a koncentruje sa na najbližších niekoľko sekúnd. Sústredí sa len sama na seba. Rituálom pred pretekmi sa snaží vyhýbať.
„Nechcem sa tým príliš zaväzovať. Mám jeden tajný rituál s trénerkou, ale nemôžem ho prezradiť,“ usmieva sa Forster.
Teší sa na jedinečnú olympijskú atmosféru i na svetové športové hviezdy. Ak by mala možnosť, okrem atletiky by naživo pozrela aj súťaže v gymnastike.
Žije a trénuje s bolesťami, sníva o olympijskom zlate. Občas sa snažím sám seba oklamať, tvrdí Grigar Čítajte Počas voľných chvíľ rada oddychuje alebo si zájde s kamarátkami na kávu.
„Zväčša je to rýchla káva, keďže musím ísť opäť do práce. Tú prácu však zbožňujem,“ uviedla Forster.
„Nebudem však klamať, sú dni, kedy sa mi nechce ísť na tréning a najradšej by som ostala v posteli. Keby som to však urobila, nie som tam, kde teraz. Aj v ťažkých chvíľach sa treba postaviť a ísť makať,“ doplnila cieľavedomá atlétka.
