BANSKÁ BYSTRICA. Bol pri zlatej ére banskobystrického hokeja, s klubom získal tri tituly v rade, pod Urpínom odohral viac než 500 zápasov.
V najvyššej slovenskej súťaži sa momentálne v počte odohraných stretnutí (viac než 1000) radí na štvrté miesto za Arneho Krotáka, Štefana Fabiana a Petra Bartoša.

Či si pripíše ešte ďalšie štarty a posunie sa v historickom rebríčku pred Petra Bartoša je stále otázne. IVAN ĎATELINKA (41) sa stal za 9 sezón, v ktorých obliekal bystrický dres, ikonou tohto tímu, no klub už s jeho službami nepočíta.
„Bol som tu veľmi spokojný. Našli sme pod Urpínom s rodinou zázemie a napokon sa tu usadili, Banská Bystrica sa stala naším domovom,“ hovorí tento skúsený obranca. Zároveň bez okolkov priznal: „Ako Kovalovci odišli, tak banskobystrický hokej mierne upadol.“
Aj napriek tomu, že mal viacero ponúk, ešte sa nerozhodol, kde a či vôbec bude pokračovať v kariére.
Ďatelinka pritom kariéru už raz prerušil. Bolo to v časoch, keď ho prvoligové Topoľčany nechceli uvoľniť do vtedy extraligového Martina. Jednoducho sa zbalil a odišiel do Španielska robiť za pás.
Šancu mu dal tréner Ladislav Spišiak, aj keď reštart nemal najľahší. „Po jednom z tréningov si ma zavolal a povedal mi - veď ty sa nevieš korčuľovať,“ spomína urastený obranca, s ktorým sme prebrali jeho bohatú kariéru.

Vo veľkom rozhovore sa dočítate AJ TOTO:
- prečo v mladosti prerušil kariéru a išiel robiť za pás,
- ktorí útočníci mu robili najväčšie problémy,
- koho manželka bola na neho nahnevaná a nerozprávala sa s ním,
- prečo si myslí, že po odchode Kovalovcov hokej v Banskej Bystrici mierne upadol
Deväť sezón v bystrickom drese, boli ste súčasťou silnej dynastie, ktorá získala tri tituly po sebe, za Bystricu ste odohrali 526 zápasov, v 285 z nich ste mali na drese kapitánske céčko. Získali ste v nich 141 bodov za 53 gólov a 88 asistencií. To sú obdivuhodné čísla, ako vám to znie?
Toto zhrnutie počujem asi prvýkrát. Jasné, vnímal som niektoré míľniky, ako 500 odohratých zápasov za Banskú Bystricu, ale pre mňa to nie sú až tak podstatné veci, štatistiky som nikdy nesledoval.
Celkovo ste štvrtým extraligovým hráčom s počtom 1007 odohratých zápasov. Pred vami sú už Arne Kroták (1259), Štefan Fabian (1089) a Peter Bartoš (1024)...
Toto som zachytil, keď som odohral tisíci zápas. Dalo by sa to ešte predĺžiť, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Ak budete pokračovať v kariére, tak môžete prekonať Petra Bartoša a dostať sa v historických tabuľkách na tretie miesto.
Je to zaujímavé, ale toto sú veci, po ktorých nebažím. Keď to príde, tak to príde. V mojom veku už môže prísť hocijaké zranenie, alebo vás nebudú chcieť v klube a je po rekorde.
Mimochodom, od sezóny 2006/2007, kedy ste nastúpili na váš prvý zápas, nik neodohral viac zápasov v extralige ako vy. Čo na to hovoríte?
Fakt? Toto počujem prvýkrát. Na tieto štatistiky som ozaj nikdy nebol.
Po 9 sezónach ste skončili v Banskej Bystrici. Bolo to vaše rozhodnutie, rozhodnutie klubu alebo sa váš koniec v klube zrodil na základe dohody?
Aby som bol úprimný, povedali mi, že so mnou už ďalej nepočítajú, pretože nebude pre mňa miesto medzi šesticou obrancov. To bolo v apríli. Na to som zareagoval, že buď budem hrať v Bystrici alebo nebudem hrať nikde. Klub si ešte vzal čas na rozmyslenie, že uvidia podľa toho, ako sa im podarí zohnať hráčov.
A napokon to vyšlo takto, že v Banskej Bystrici nepokračujem. Skončila mi zmluva a novú mi neponúkli. Ak by mi navrhli novú zmluvu, určite by som ju vzal, pretože to nebola otázka peňazí, ale výkonnosti. Bolo to však férové jednanie a hlavne na rovinu. Rešpektujem to a na nikoho sa nehnevám.

Aká bude vaša budúcnosť, Zavesíte korčule na klinec alebo budete ešte pokračovať v kariére?
Mal som nejaké ponuky z extraligy, ale aj prvej ligy, lenže boli z väčšej vzdialenosti, a tak by deti museli meniť školu. Rodina je pre mňa prvoradá a s manželkou sme sa rozhodli, že ostaneme v Banskej Bystrici.
Sám ešte neviem, akým smerom sa vydám a čo mi prinesie hokejový život. Som však vďačný za každú ponuku, ktorú som mal, vysvetlili sme si, ako sa veci majú. Ak by bola ponuka z bližšia, tak ju vezmem, ale cestovať niekam dve hodiny a viac, nemá zmysel.
Takže nad koncom kariéry ešte neuvažujete?
Aj to je v hre, ale naozaj ešte nie som rozhodnutý ako ďalej. Dostal som aj nejaké pracovné ponuky mimo hokeja, kde bola podmienka, že nemôžem hrať hokej. Uvidíme. Celý život som hral hokej a zrazu má byť koniec, je to ťažšie prijať. Ale môže prísť aj taká pracovná ponuka, že na hokej už ani nepomyslím. Všetko je otvorené.
Športový manažér Bystričanov Ľuboš Pisár sa vyjadril, že verí, že sa vrátite do klubu v nejakej novej pozícii. Aj keď je to momentálne hudba budúcnosti, je to pre vás takáto ponuka zaujímavá?
Bavili sme sa o tom, ale ako mi bolo povedané, aktuálne majú všetko plné, v realizačnom tíme nie je žiadne miesto. Musím sa priznať, že najviac mi chýba kabína. Ráno sme si s chalanmi dali kávu, pokecali, nechýbajú mi až tak tréningy, ale celé to prostredie.
Ak by som teoreticky mal nejakú inú pozíciu pri tíme, tak už by to bolo iné. Keď prídete do kabíny v nejakej funkcii, je to rozdiel. Inak vás berú aj chalani. Zažil som to napríklad pri Tomášovi Surovom, keď sme boli najskôr spoluhráči a potom prišiel do šatne ako tréner. To sa v šatni rozlišuje, každý si dáva pozor na jazyk.
Ako si spomínate na sériu troch bystrických titulov? V meste bol hokejový ošiaľ a nebyť zrušenej covidovej sezóny, ako prvý tím v histórii slovenskej extraligy by sa Banská Bystrica tešila zo zisku štyroch titulov po sebe.
Covidovú sezónu sme mali výbornú. V riadnom hracom čase sme prehrali len 9 zápasov, mali sme veľmi silný tím. Nikde nie je napísané, že by sme vyhrali, ale bola tam veľká šanca. Nás už na konci sezóny nemohol nik v tabuľke predbehnúť a najskôr vedenie ligy rozhodlo, že nám udelí titul.
A po 18 dňoch nám ho vzali, bolo to celé zvláštne. Keď mi hovorili, aby som zdvihol pohár nad hlavu, povedal som, že to neurobím. Bolo to úplne iné vybojovať si ho v play-off, ako keď vám ho takto dajú. Áno, tešili sme sa z toho, ale nemalo to tú správnu príchuť, ako tie predošlé tri tituly.

Čím to podľa vás bolo, že po covidovej sezóne sa Bystričania nevedia výraznejšie presadiť a končili ste buď v predkole alebo prvom kole play-off?
Veľkú úlohu v tom zohrala rekonštrukcia štadióna. Jednu sezónu sme hrávali len na ihriskách súperov, ďalšiu vo Zvolene. Nebolo to šťastné riešenie, ale tak to aj dopadlo. Bolo množstvo vecí, čo sme museli riešiť.