KREMNIČKA. Na mieste najväčšieho masového hrobu na Slovensku ukončili archeologický výskum. Jeho výsledky by mali poslúžiť pamiatkarom ako podklad pre rozšírenia pásma pamiatkovej ochrany okolia národnej kultúrnej pamiatky pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke.
V uplynulých rokoch totiž lokalitu, kde počas okupácie na prelome rokov 1944 - 1945 fašisti beštiálnym spôsobom v protitankovej priekope povraždili 747 ľudí, ohrozovala výstavba nových domov. Zaoberala sa ňou aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.
„Mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Navrhla, aby iniciovalo konanie o stavebnej uzávere, čo samospráva plne podporuje a víta,“ uviedol Ján Nosko, primátor Banskej Bystrice.
Zavraždili aj osemdňového Ivanka
Pracovný tím, vedený docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre začal s prvou fázou výskumu na niekdajšom mieste hrôzy, kde len v jeden deň, konkrétne 12. decembra 1944, popravili tristo nevinných ľudí, ešte v apríli tohto roka.
Pomocou detektorov kovov počas povrchového prieskumu presne identifikovali miesta v lokalite protitankovej priekopy a betónového bunkra, kde členovia Einsatzkommanda 14 začali 5. novembra hromadne popravovať mužov, ženy, deti, vojakov aj civilov.
(zdroj: Mesto Banská Bystrica)Ďalším hrozivým dňom bol 20. november, nasledoval spomínaný 12. december. O sedem dní sa situácia zopakovala, vraždenie pokračovalo aj 5. a 20. januára. Popravy poznačili dni až do marca 1945.
Nacisti tu o život pripravili aj 64 rómskych matiek s deťmi z Tisovca. Mnohé obete ich besnenia sa nepodarilo identifikovať. Najmladšou identifikovanou obeťou je len osemdňový Ivan Berger, najstaršou 91-ročný Filip Kohn.
Priekopa dokázala zastaviť ľahký alebo stredný tank
Druhá fáza výskumu pokračovala v júni a bola zameraná na terénne výkopové práce. Odborníci preskúmali betónový bunker. Pre nepriaznivé počasie a rozvodnený potok, tečúci cez priekopu, museli sondáž protitankovej priekopy presunúť do tretej fázy výskumu.
Docent Pavol Šteiner. (zdroj: Mesto Banská Bystrica)„Venovali sme sa jej posledný týždeň nášho výskumu. Urobili sme sondu a rez, vďaka čomu sme definitívne potvrdili nielen jej existenciu, ktorá je doložená aj inými prameňmi, ale hlavne jej rozmery a tvar. Priekopa mala v minulosti štyri metre na šírku a bola schopná zastaviť ľahký alebo stredný tank. Jej zadná časť bola vystužená drevenou guľatinou a doskami. Jej kolmý koniec mal zabrániť akémukoľvek vozidlu dostať sa z priekopy,“ vysvetlil Pavol Šteiner.
Dodal, že horná časť priekopy bola po potlačení povstania využitá ako masový hrob obetí nacistických represálií, čo je pomerne známy fakt.
