BACÚCH. Aktuálna sezóna im vychádza, v tabuľke šiestej ligy patrí horehronskému celku FK 09 Bacúch výborné tretie miesto.
Aj keď sa v 11. kole nevyhli zaváhaniu v Dudinciach, všetko si vynahradili gólostrojom proti poslednej Dobrej Nive.
Medzi opory tímu patrí 28-ročný obranca Marek Meškan. Brezniansky rodák mal k futbalu blízko, od malička ho bolo vídať na rôznych ihriskách, keďže s mamou chodieval fandiť svojmu otcovi, ktorý hrával po okolitých dedinách.
„Nikdy som si nemyslel, že budem hrávať futbal aj ja, nemal som veľkú túžbu byť futbalistom,“ zasmial sa v úvode Marek Meškan.

S futbalom začal pomerne neskoro
Všetko sa v jeho prípade zmenilo na dovolenke v Taliansku, kde v tom čase bol nielen on s rodinou, ale aj hráči Partizánu Čierny Balog so svojimi rodinami.
K futbalu Meškana priviedol jeho otec s trénerom mladších žiakov Partizánu Čierny Balog Danielom Kleskeňom, ktorý bol v tom čase aj otcovým spoluhráčom. Marek začínal pomerne neskoro, mal 12 rokov.
„Začiatky boli náročnejšie, nakoľko chalani, s ktorými som v mladších žiakoch začal hrávať, boli šikovnejší, keďže sa futbalu venovali dlhšie. Ja som sa v tom čase venoval atletike a futbalu až dovtedy vôbec,“ priblížil.
V čase, keď mal Marek Meškan prejsť od žiakov ku dorastencom, tak v Partizáne nebolo dorastenecké družstvo a odišiel do Brusna, ktoré hralo tretiu dorasteneckú ligu.
„Po roku skončil dorast aj tam a musel som hľadať, kde by som mohol pokračovať. Potom mi zavolal prezident klubu Partizán Čierny Balog Ľubomír Auxt, aby som prišiel na tréning mužov, kde som už ostal,“ vysvetlil.
V Čiernom Balogu strávil dva roky v piatej lige. „Zo začiatku som nedostával príliš veľa hracieho priestoru, čo bolo pochopiteľné, pretože rozdiel medzi dorasteneckým futbalom v tretej lige a mužským je naozaj veľký,“ skonštatoval dnes už skúsený obranca.


V Bacúchu si zahral s otcom
Neskôr sa mu ozval Ladislav Škantár z Bacúcha, ktorý ho lanáril do tohto klubu, kde vtedy pôsobil aj jeho otec.
„Lákalo ma zahrať si s otcom, a tak som túto ponuku vzal. V mojej druhej sezóne za Bacúch sa nám podarilo postúpiť do vyššej súťaže, čo boli neopísateľné pocity. A aj keď sme posledný zápas prehrali, majstrovské oslavy nám to nepokazilo,“ zaspomínal si.
Počas jedného leta sa Marek ocitol pracovne na Korzike a podaril sa mu prestup do francúzskeho klubu Sud F.C..
„Absolvoval som tam len jeden tréning, popri robote som nemal čas na tréningy a zápasy,“ vysvetlil. Po návrate na Slovensko pokračoval v Bacúchu, ale nie dlho.
Po piatich rokoch cítil, že potrebuje zmenu, a tak sa z vlastnej iniciatívy skontaktoval s kamarátom Majom Borošom, ktorý v tom čase trénoval Hronec. Slovo dalo slovo a Meškan sa stal hráčom tohto klubu.
„V Hronci som poznal všetkých, bola tam skupina skvelých ľudí, takže som si tam rýchlo zvykol a našiel opäť chuť do futbalu. Výsledkovo sa nám však nedarilo, realita bolo iná než naše predsezónne predstavy, navyše nás pred koncom jesennej časti zastavili kvôli covidu,“ povedal o tomto pôsobení.

Ďalej sa okrem iného dočítate:
- čo bolo najväčším problémom, keď hral vo Zvolene,
- prečo sa rozhodol pre návrat do Bacúchu,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- aký najväčší športový trapas zažil,
- ako si spomína na svoj najkrajší gól,
- aký je jeho nesplnený športový sen
Výzva menom Zvolen
Pred Meškanom bola po Hronci ďalšia výzva, zrejme najväčšie v jeho doterajšej kariére.
„Počas covidového obdobia ma zlanáril na skusy do vtedy treťoligového Zvolena kamarát Ján Vaník. Mal som pred tým veľký rešpekt, pretože zo siedmej do tretej ligy bol obrovský skok. Pocítil som to hneď na prvom tréningu, po ktorom som ledva trafil do šatne. Priznám sa, váhal som, či do toho ísť a či to bude mať význam, pretože po kondičnej stránke som zaostával až príliš,“ netajil brezniansky rodák.