Na to, aby región fungoval správne, sa musí rozvíjať každá oblasť jeho verejného života. Či je to zdravotníctvo, školstvo, sociálne témy, cestovný ruch alebo infraštruktúra a doprava.
O tomto a ďalších témach v rámci projektu MY Diskutujeme hovorili Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Ján Beljak, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre oblasť regionálneho rozvoja, Milan Vaňo zo sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Juraj Oravec, riaditeľ sekcie obchodu a produktov Železničnej spoločnosti Slovensko.
Viac podpory pre samosprávy
Župan Ondrej Lunter v úvode zdôraznil, že hoci si ľudia obraz o fungovaní štátu utvárajú práve cez samosprávy, tak mestá, obce i samosprávne kraje sú na okraji záujmu centrálnej vlády.
„Bavíme sa o tom, či je Zem plochá, či je vhodné nadávať ženám v parlamente a na ulici alebo či Európska únia Slovensku škodí, aj keď financuje všetky naše modernizačné projekty. Sú to zástupné témy, ktoré nezaujímajú 80 obyvateľov Slovenska,“ kritizoval Lunter.
Vládam vyčítal, že neplní svoje sľuby a samosprávam berie peniaze, ktoré sú potrebné na služby pre obyvateľov. Následkom toho sa Slovensko objavuje na chvoste ukazovateľov kvality života v jednotlivých krajinách Európy a ľudia musia cestovať za prácou a lepším životom do zahraničia.
Župan Ondrej Lunter načrtol v diskusii riešenia pre ďalší rozvoj samospráv. (zdroj: MKREO)„Potrebujeme investičný plán, ktorý sa týka ciest, železníc, sociálnych služieb či školstva, aby sme z roka na rok zlepšovali verejné služby a vybudovali dôveru ľudí voči štátu,“ vyhlásil Lunter a poznamenal, že problém by mohla vyriešiť napríklad druhá komora národného parlamentu, ktorá by vylepšila postavenie samospráv v systéme moci.
Banskobystrický samosprávny kraj chce ísť príkladom. Preto vypracoval program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý má určiť smerovanie a rast regiónu do roku 2030. Ten sa však odvíja aj od peňazí pre samosprávy, kde momentálne chýba predvídateľné financovanie a správa verejných financií.
Lunter upozornil, že župa musí napriek nedostatočnej finančnej podpore suplovať niektoré povinnosti ministerstiev. V kraji napríklad vylepšili a zmodernizovali možnosti verejnej dopravy a v oblasti zdravotnej starostlivosti doteraz otvorili osem ambulancií. Za ostatných sedem rokov tiež zrekonštruovali vyše 700 kilometrov ciest, pričom opravu si vyžaduje ďalších zhruba 600 kilometrov.
Rozvoj verejnej dopravy i sociálnej oblasti
Práve podpora infraštruktúry a zabezpečenie kvalitnej verejnej dopravy je dôležitou súčasťou rozvoja regiónov. Na tejto úrovni musí kraj spolupracovať aj s dopravcami.
„Predvídateľné financovanie a dlhodobý plán sú dôležité aj pre nás v Železničnej spoločnosti Slovensko. Preto máme vytvorený strategický plán na najbližších 10 rokov. Už budúci rok bude v Banskobystrickom kraji citeľné zvýšenie dopravného výkonu na vybraných traťových úsekoch, v rámci celého Slovenska zvyšujeme dopravný výkon o 15 percent. Teda bezmála 5 miliónov vlakových kilometrov na celom Slovensku a v Banskobystrickom kraji niekoľko stotisíc vlakových kilometrov,“ prezradil Juraj Oravec, riaditeľ sekcie obchodu a produktov ZSSK.
Ján Beljak, podpredseda kraja pre oblasť regionálneho rozvoja. (zdroj: MKREO)Zlepší sa aj dostupnosť regiónu južnej časti Slovenského raja, či spojenie medzi Košickým a Banskobystrickým samosprávnym krajom.
Viac vlakov pribudne najmä medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, tie budú medzi mestami premávať každú polhodinu. Župa preto rokuje s ministerstvom dopravy o rozšírení počtu koľají.
Lunter prejavil záujem o urýchlenú obnovu spojenia medzi Banskou Bystricou a Bratislavou, ktoré momentálne nepremáva pre dlhodobú výluku. Tiež zdôraznil potrebu skrátenia doby jazdy do a z hlavného mesta.
Diskutujúci sa zhodli, že fungujúci kraj potrebuje aj dobrú a fungujúcu sociálnu oblasť. Banskobystrický samosprávny kraj patrí v tejto téme k lídrom. Príkladom ide aj cez sociálne podniky, v ktorých nájdu uplatnenie dlhodobo nezamestnaní.
Milan Vaňo, zástupca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. (zdroj: MKREO)„V kraji sa spustili dva pilotné sociálne podniky – stavebný sociálny podnik a podnik zameraný na poľnohospodárstvo a potravinárstvo,“ zhrnul Milan Vaňo zo sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Dodal, že v kraji aktuálne funguje 92 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré zlepšujú zamestnanosť.
Lunter spomenul aj aktivity v oblasti sociálnej starostlivosti. „Žiaľ, rýchlo nám stúpa počet ľudí, o ktorých sa rodinní príslušníci nedokážu postarať. Nemáme peniaze na postavenie nových zariadení sociálnych služieb, preto sme prišli s inovatívnym riešením poskytovania sociálnych služieb ľuďom priamo v ich domovoch.“ Ako príklad uviedol špeciálne elektronické náramky, ktoré v prípade potreby zalarmujú zdravotníkov.
Banskobystrický kraj ako lákadlo pre turistov
K prioritám Banskobystrického kraja patrí aj podpora školstva. Župa za ostatných sedem rokov zmodernizovala sedem stredných škôl, vytvorila kariérne centrá a centrá Space, bojuje proti menštruačnej chudobe a zamerala sa aj na podporu psychického zdravia študentov. Na školách vytvorili podporné tímy, ktoré majú riešiť šikanu a psychické problémy študentov.
Pomôckou je aj metodický manuál, ktorý hovorí, ako postupovať v jednotlivých prípadoch a študenti môžu využiť aj špeciálnu aplikáciu. Cez ňu môžu anonymne nahlásiť prípady šikany vo svojom okolí. Aplikácia je aktivitou ministerstva školstva, ktoré ju pilotne testuje práve v Banskobystrickom kraji.
Juraj Oravec zo Železničnej spoločnosti Slovensko. (zdroj: MKREO)Zabúdať netreba ani na cestovný ruch. Banskobystrický samosprávny kraj sa pýši mnohými unikátmi a zaujímavosťami, ktoré môžu do jednotlivých regiónov ročne prilákať stovky až tisícky návštevníkov. Ich potenciál však roky ostal nevyužitý. BBSK preto cestovný ruch a lákadlá jednotlivých regiónov zastrešil cez krajskú a oblastné organizácie.
Podpredseda BBSK pre oblasť regionálneho rozvoja Ján Beljak podčiarkol, že rozvoj kraja má byť výsledkom diskusií a konsenzu na viacerých úrovniach. Župa musí počúvať návrhy miest, obcí, cirkví, občianskych združení i súkromného sektora.
„Nie my direktívne rozhodneme, ktoré projekty podporíme, ale v kraji máme päť prirodzených strategicko-plánovacích oblastí. Najprv tam prerokujú návrhy projektov, následne zasadne komora samospráv a po ich odobrení smerujú požiadavky na župu,“ opísal Beljak a dodal, že treba klásť dôraz na spravodlivé rozdeľovanie európskych peňazí na projekty v jednotlivých oblastiach kraja.
