SELCE/BRUSNO. Po jesennej časti patrí futbalistom Brusna v 7. lige ObFZ Banská Bystrica tretie miesto, keď na vedúci Hronec strácajú štyri body. Klub bezpochyby ťahá 23-gólový matador Ivan Pipich, no medzi najskúsenejších hráčov tohto tradičného klubu patrí aj 35-ročný Vladimír Túry.
Rodák z futbalovo-skokanskej dediny Selce síce už pár rokov žije v susedných Nemciach, no jeho kariéra je spätá práve s rodnou obcou. K futbalu ho priviedol otec, ako 6-ročného ho vzal do prípravky a bolo rozhodnuté.
„Futbal ma hneď chytil za srdce. V tom čase ešte otec aktívne hrával, takže som s ním chodil na každý tréning alebo tréning do susedného Priechodu. Ocino bol v podstate aj mojím prvým trénerom, ktorý ma učil futbalové základy,“ prezradil Vladimír Túry.

Do seniorského futbalu naskočil ako 16-ročný
V rodných Selciach prešiel všetkými vekovými kategóriami od žiakov až po mužov. „Zo žiackych časov mi utkveli v pamäti každoročné turnaje vo Francúzsko, kde sme dvakrát skončili na druhom mieste, raz som sa stal najlepším strelcom turnaja,“ usmial sa.
Túry patril k talentom selčianskeho futbalu, bol súčasťou dorasteneckého tímu, ktorý pod vedením trénera Sámela postúpil do tretej ligy. „Škoda, že sme tam vydržali len jeden rok, ale bolo to spôsobené tým, že na dve družstvá sme mali málo hráčov,“ zaspomínal si.
Do mužského futbalu naskočil už ako 16-ročný. V tom čase hrali Selce štvrtú ligu. „To už ale boli zlaté časy selčianskeho futbalu za nami, čo časom vyústilo až do vypadnutia do okresu a v podstate k rozpadu mužstva,“ prezradil.
V tom čase sa dala dokopy stará partia zo Seliec a začali odznova. Po dvoch sezónach to dotiahli do piatej ligy. Potom sledovali Túryho kroku do susedného Priechodu.
„V tomto tíme som bol polroka, v tom čase sme bojovali o záchranu, čo sme napokon aj splnili,“ potešil sa. Z Priechodu putoval do Podkoníc, ktoré v tom čase hrávali ešte len v okresnej súťaži.
„Pomaly sa tam budovala silná partia, ktorá potom rok, čo rok postupovala vyššie až do tretej ligy, ale to som ja už bol naspäť v Selciach, respektíve v béčku, ktoré hrávalo v Balážoch,“ ozrejmil svoju ďalšiu futbalovú cestu.

Nútená pauza, návrat do Seliec a odchod do Brusna
Tá sa však na istý čas zastavila. Po Balážoch pôsobil ešte chvíľu znova v Priechode, pokým mu zdravie nevystavilo nútenú stopku. „Kvôli problémom s bedrami ma zastavili doktori a tak som si od futbalu dal pokoj,“ vysvetlil.
Nútená pauza trvala až do uplynulej sezóny, kedy ho kamaráti z malého futbalu zavolali naspäť do Seliec, ktoré sa trápili v šiestej lige a mali málo hráčov.
„Tak to napokon aj celé dopadlo, že sme ani nedohrali ligu, lebo bez tréningu a s desiatimi chlapcami sa futbal hrať nedá,“ povzdychol si a pokračoval, „je to ale veľká škoda, pretože sa v tejto sezóne malo oslavovať 90. výročie klubu, no dúfam, že pauzu bude trvať iba túto sezónu a od budúcej sa Selce vrátia na futbalovú mapu.“

Ďalej sa okrem iného dočítate:
- o čo sa budú počas jarnej časti v Brusne snažiť,
- čo považuje za svoj najväčší úspech,
- čo považuje za svoje najväčšie trapasy,
- ktorý gól označil za svoj najkrajší a ako si naň spomína,
- ktorý tím považuje za najväčšieho rivala,
- ktorú športovkyňu sleduje od začiatku kariéry a je jeho najobľúbenejšia,
- kde si najlepšie oddýchne,
- aký je jeho nesplnený športový sen
Ako ďalej Túry priznal, v tomto bode uvažoval o definitívnom konci kariéry vo veľkom futbale.
„Napokon sme sa všetci, čo sme ostali hrávať za Selce zhodli, že ani jeden z nás ešte končiť nechce a tak sme si v lete našli nové kluby,“ priblížil.