Tohtoročný júnový prieskum, týkajúci sa stravovania školopovinných detí a ich pohybových aktivít, ktorý realizovala agentúra NMS, priniesol nelichotivé zistenia. Odhalil totiž postupný nárast počtu detí so stravovacími obmedzeniami. Kým v roku 2017 sa týkali deviatich percent detí, tento rok hovoríme už o 13 percentách.
Polovica takýchto detí má laktózovú intoleranciu, desať percent trpí intoleranciou na lepok. Až dvadsať percent má všeobecnú potravinovú alergiu alebo histamínovú intoleranciu.
O tom, že ide o skutočne vážny problém, za ktorým môže byť nielen nevhodná strava, ale aj psychická nepohoda, celkový životný štýl a atmosféra v rodine, nám v rozhovore potvrdila aj RENÁTA SZÉPEOVÁ , primárka pediatrického oddelenia v Nemocnici Agel Žiar nad Hronom, špecialistka v oblasti detskej gastroenterológie, hepatológie a výživy.
S akými najčastejšími ochoreniami tráviacej sústavy sa u detí stretávate?
Detskí pacienti, ktorí prichádzajú do našej ambulancie, trpia predovšetkým potravinovými intoleranciami a bolesťami brucha. Mnohé zdravotné problémy sú výsledkom nedobrého životného štýlu. Viacerým ťažkostiam by sa dalo predísť aj doma, napríklad zmenami vo fungovaní rodiny, čo sa týka stravy aj celkového prostredia.
Spomenuli ste životný štýl a stravu. Znamená to, že môžu za väčšinu ochorení tráviaceho aparátu?
Samozrejme. Zmeny vo výžive sú postupom času značné. V rodinách konzumujú veľa polotovarov, deti trávia väčšinu voľného času pred počítačmi či s mobilmi v rukách. Preferujú sedavý spôsob života, ktorý vedie k nadváhe. Takže šance na rozvoj civilizačných ochorení u detí dramaticky stúpa.
Zmeny vo výžive, ku ktorým došlo postupne, tiež vedú k nárastu rôznych alergických ochorení a potravinových intolerancií. Dnešné potraviny obsahujú rôzne farbivá, stabilizátory, pridané látky.
Dôležitú úlohu zohráva aj sortiment, ktorými sú dnes kŕmené dojčatá. Napríklad čo sa týka ovocia, deťom by sme mali dávať také, ktoré rastie u nás. Ale často je to vecou prestíže, že dostávajú aj rôzne exotické druhy, čo môže byť skôr na škodu veci. Najmä v prvom roku života, keď sa buduje tolerancia na rôzne potravinové antigény a alergény. Ak sa deti stretávajú s niečím, čo nám nie je blízke, pravdepodobnosť alergie je väčšia.
S akým ochorením sa najčastejšie stretávate u dojčiat, teda u detí do prvého roku života?
S alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Súvisí to s tým, že sa napríklad kravské mlieko do výživy zaradí príliš skoro, prípadne neupravené. Prvý rok života je skutočne špecifický. Neskôr môžu pribúdať alergie na iné potraviny.
Problémy sa teda môžu časom nabaľovať.
Áno. V podstate súvisia so stravou, ktorá sa tým, ako dieťa rastie, prirodzene mení. Na začiatku je len mliečne obdobie. Potom sa pridávajú ďalšie potraviny. Má to svoj vývoj. V prvom roku života sa alergie prejavujú najmä na koži, prípadne tráviacom trakte.
U starších detí sa k tráviacim problémom môžu pridružiť aj dýchacie. Veľa zohráva aj vrodená dispozícia. U niektorých detí je väčšia pravdepodobnosť vývoja alergie, u niektorých menšia. Faktorov, ktoré sa na tom podieľajú, je mnoho.
Veľa sa hovorí aj o baktériách, žijúcich v tráviacom trakte. Ovplyvňujú výrazne naše zdravie?
Správny vývoj črevnej mikroflóry je veľmi dôležitý. Dieťa sa totiž narodí ako nepopísaná kniha. Črevo sa začne kolonizovať baktériami prechodom cez pôrodné cesty matky. No keď dieťa príde na svet cisárskym rezom, tak tento štart je iný. Kolonizácia, čo sa týka spektra baktérií, sa môže zmeniť.
Miliónové investície do žiarskej nemocnice pokračujú, avizujú ďalšie novinky Čítajte Tiež dojčenie podporuje správny vývoj črevnej mikroflóry. V porovnaní nedojčeného dieťaťa s dojčeným prevládajú iné baktérie. Zmeny v črevnej mikroflóre sú naozaj veľmi dôležité, pretože môžu byť základom mnohých ochorení, vrátane tých, ktoré sa týkajú tráviaceho traktu.
Zaujímavosťou je aj takzvaná hygienická hypotéza. Hovorí o tom, že niektoré matky až prehnane dodržiavajú čistotu. V podstate tým dieťaťu zabránia prísť do kontaktu s baktériami, ktoré budujú jeho imunitu.
A čo strašiak menom celiakia? Má toto ochorenie stúpajúcu tendenciu?
O náraste by som nehovorila, pretože mnohí, ktorí týmto ochorením trpia, nie sú diagnostikovaní. Trápia ich nejaké problémy, avšak netušia, že je za tým práve celiakia. Tú im veľakrát zistia náhodne.
Napríklad sa rieši problém, že dieťa nie dobre rastie. Tak jedno z palety vyšetrení je, či náhodou nemá celiakiu. Tá sa totiž tiež môže podpísať pod poruchu rastu. Aj porucha vstrebávania železa môže nastať práve pri celiakii.
Takže častokrát, keď sa pátra po probléme ochorení, ktoré ľudia spočiatku nepripisujú celiakii, sa napokon zistí, že je za nimi práve ona.
