BANSKÁ BYSTRICA. Otvorene hovorí o nezdravom vzťahu štátu k samosprávam, upozorňuje na prehliadaný problém nevyhovujúcej infraštruktúry, veľakrát v kritickom stave. Poukazuje na zdedený investičný dlh a potrebu systémového riešenia, tiež predvídateľného financovania.
V súvislosti s legislatívnymi a konsolidačnými opatreniami, ktoré výrazne oslabujú finančnú stabilitu krajov, sme položili niekoľko otázok ONDREJOVI LUNTEROVI, predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja.
Dotkli sme sa aj tém nelichotivého stavu zdravotníctva, búrlivo diskutovaného spájania škôl i jednej z priorít banskobystrickej župy, ktorou je rozvoj cestovného ruchu, prinášajúci život do chudobných regiónov.
Ako vnímate aktuálne fungovanie štátu vo vzťahu k samosprávam?
Vzťah štátu a samospráv je na Slovensku nezdravý, až chorý. Tento vzťah sa nezlepšuje. Naopak, napriek miliónkrát opakovaným deklaráciám zo strany vlád sa zhoršuje. Chýba nám predvídateľné financovanie, model dobiehania investičného dlhu a hlas v legislatívnom procese.
Štát sa často správa k samosprávam ako fabrikant k zamestnancovi na konci 19. storočia. Samosprávy majú v našom štáte najslabšie postavenie zo všetkých vyspelých krajín a na rozhodnutia štátu majú menší vplyv, ako napríklad lekárske odborové združenia alebo vodiči kamiónov.
Je potrebné zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi štátom a samosprávami, aby sme mohli efektívne riešiť problémy na lokálnej úrovni. Je nevyhnutné, aby táto, i každá ďalšia vláda, mala samosprávy ako partnerov a urobila z nich svoju prioritnú tému. A to nielen na papieri, ale aj v realite.
Čo by podľa vás mohla spôsobiť stagnácia v dobiehaní investičného dlhu?
Toto by mohlo mať vážne dôsledky pre rozvoj našich regiónov. Bez potrebných investícií do infraštruktúry, školstva a zdravotníctva riskujeme zhoršenie kvality života obyvateľov a stratu konkurencieschopnosti.
Štát za 30 rokov minul príliš veľa a ľudia dostali príliš málo. Aj preto, že nepočúval samosprávy. Už dnes sa nám obrovský investičný dlh prejavuje na mostoch na cestách II. a III. triedy. Na Slovensku máme 2000 mostov, ktoré keď sa zhoršia o jeden alebo dva stupne, bude nevyhnutné významné obmedzenie dopravy alebo aj ich úplné uzavretie.
Slováci budujú výnimočný cyklistický raj, závidieť im ho budú môcť aj v zahraničí Čítajte A toto je reálne nebezpečenstvo – často neexistuje iná cesta a ľudia zostanú odrezaní od sveta, služieb či zdravotnej starostlivosti. Tento dlh vláda jednoducho musí uznať a systémovo ho riešiť. Toto bola téma aj na rokovaní SK8 a zhodli sme sa, že budeme od vlády žiadať financovanie vo výške 2 % HDP. Tiež uvažujeme o PPP projektoch práve na mosty.
Tento rok sa viackrát hovorilo o tom, že Slovensko by to v budúcnosti nemuselo mať, vzhľadom na niektoré politické rozhodnutia, s čerpaním eurofondov jednoduché. Vieme, že banskobystrickej župe sa práve vďaka nim podarilo zrealizovať významné projekty v oblasti rozvoja infraštruktúry, školstva či cestovného ruchu, vďaka ktorému pribúdajú aj pracovné príležitosti. Čo by teda pre kraje znamenalo, keby Komisia plán obnovy obmedzila, nebodaj stopla?
Toto by malo katastrofálne následky. Mnohé kľúčové projekty by boli ohrozené, čo by mohlo viesť k strate pracovných miest, zníženiu kvality služieb a celkovému spomaleniu ekonomického rastu. Je dôležité, aby sme naďalej lobovali za pokračovanie a rozšírenie plánu obnovy.
Blíži sa rok plný konsolidačných opatrení. Župy a samosprávy sú nútené uťahovať si opasky. Aká je vaša prognóza ohľadom Banskobystrického kraja v nadchádzajúcom období, napríklad aj vo vzťahu fungovania najmenších samospráv, ktoré zabezpečujú doslova už len kúrenie a svietenie?
Na poslednom zastupiteľstve sme schválili rozpočet na budúci rok, ktorý je zostavený ako vyrovnaný, s príjmami vo výške 338 miliónov eur. Spolu s ním sme prijali aj balík konsolidačných opatrení, ktoré majú kraju ročne ušetriť 13,9 milióna eur. Tieto opatrenia sú zamerané na uchránenie finančného zdravia krajského hospodárenia a vytvorenie priestoru pre rozvojové projekty v prioritných oblastiach záujmu obyvateľov kraja.
Neodolalo jej už takmer 80-tisíc ľudí, vraj je najkrajšia na Slovensku Čítajte Nechceli sme prijímať takzvané plošné opatrenia a ani obmedzovať verejné služby, ktoré patria pod kompetencie krajskej samosprávy. Verím, že vďaka týmto krokom budeme vedieť fungovať tak, aby to malo čo najmenší dopad na našich obyvateľov.
Treba si však uvedomiť, a to chcem zdôrazniť, že mnohé z toho by nebolo potrebné, keby predchádzajúce vlády nezobrali samosprávam milióny svojimi nesystémovými opatreniami a obrovskými zásahmi do našich rozpočtov. To je doslova krádež, ktorú spáchali na ľuďoch.
Je ohrozená realizácia naplánovaných projektov župy? Budete v nich musieť robiť škrty, prípadne niektoré stopnúť alebo v prípade už rozbehnutých posúvať termíny?
Verím, že to zvládneme tak, aby boli negatívne dopady čo najmenšie. Ako som spomínal, niektoré konsolidačné opatrenia boli potrebné, ale nechceme, aby sa činnosť kraja obmedzila len na svietenie a kúrenie.
Schválili sme si preto nový úverový rámec vo výške 30 miliónov eur. Tieto prostriedky budú použité na investičné projekty a spolufinancovanie projektov z európskych zdrojov, nie na bežnú prevádzku. Tento úver si môžeme dovoliť aj preto, že vďaka konsolidačným opatreniam nebudeme mať problém ho splácať z bežných príjmov.
Pozrime sa aj na oblasť zdravotníctva. Dlhodobo otvorene hovoríte o akútnej kríze v ambulantnom sektore. Dokonca nielen hovoríte, ale župa aj koná, keďže nad rámec svojich kompetencií zriaďuje ambulancie, aktívne predkladáte rezortu zdravotníctva materiály s návrhmi, ako nelichotivý stav zvrátiť na viacerých úrovniach. Čo by sa podľa vás v tomto smere dalo zlepšiť a ako? Aká je odozva z ministerstva na vaše návrhy?
V oblasti zdravotníctva je potrebné zamerať sa primárne na ambulantný sektor a jeho stabilizáciu. Tu nám hrozí kolaps z viacerých dôvodov – ambulantných lekárov je málo, veľké percento z nich je v dôchodkovom veku a naše nemocnice jednoducho nie sú pripravené zvládnuť nápor pacientov, ak ich nezachytí ambulantná sieť. Toto je problém, ktorý musia začať brať vážne aj zdravotné poisťovne a netváriť sa, že sa ich to netýka.
Potrebné je zlepšiť financovanie a podmienky pre lekárov, aby sme prilákali viac odborníkov do regiónov. Naše návrhy zahŕňajú nielen zvýšenie platov, ale najmä odbúranie nezmyselnej administratívy, zlepšenie pracovných podmienok a poskytovanie podpory pre mladých lekárov.
Ďalej sa dočítate aj:
• Kde otvorí v najbližšom čase banskobystrická župa ďalšiu ambulanciu,
• či sú obavy zo sťahovania škôl, nebodaj zániku niektorých, opodstatnené, a či je ohrozená kvalita vzdelávania,
• ktorá stredná škola v Banskobystrickom kraji pôjde do postupného útlmu,
• či vznik školských kampusov znamená prepúšťanie administratívnych pracovníkov a pedagógov,
•o koľko percent vzrástol počet návštevníkov Banskobystrického kraja, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Ministerstvo zdravotníctva na naše návrhy reaguje pozitívne, avšak je potrebné rýchlejšie implementovať konkrétne opatrenia.
Plánuje župa pokračovať v zriaďovaní ambulancií?
Dnes máme už osem ambulancií, ktoré sme ako kraj zriadili. Sú medzi nimi všeobecné ambulancie pre dospelých, deti a dorast i špecializované ambulancie. V tomto projekte plánujeme určite pokračovať.
