BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ. Od prvého septembra bude banskobystrická župa zriaďovateľom 41 stredných škôl, namiesto súčasných 57. Krajskí poslanci totiž odsúhlasili, že 29 škôl administratívne spoja do trinástich kampusov.
„Tie menia pohľad na stredoškolské vzdelávanie v našom kraji. Stratégia je už premyslená,“ uviedol Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) s tým, že zo škôl sa stanú väčšie, komplexnejšie inštitúcie, ktoré budú lepšie reagovať na potreby moderného trhu práce.
Chcú školy, ktoré nebudú len vzdelávať
Ako sa spoja stredné školy v Banskobystrickom kraji
• Stredná odborná škola (SOŠ) pod Bánošom so SOŠ hotelových služieb a obchodu na Školskej 5 v Banskej Bystrici.
• SOŠ lesnícka v Banskej Štiavnici, SOŠ služieb a lesníctva v Banskej Štiavnici a SOŠ obchodu a služieb v Žiari nad Hronom.
• Hotelová akadémia v Brezne s Obchodnou akadémiou v Brezne.
• Gymnázium v Detve, Obchodná akadémia Detva a SOŠ Zvolen.
• Gymnázium Andreja Sládkoviča Krupina a SOŠ obchodu a služieb Krupina.
• Gymnázium B. S. Timravy v Lučenci s Obchodnou akadémiou v Lučenci.
• Stredná priemyselná škola stavebná Oskara Winklera a SOŠ technická Lučenec.
• Gymnázium vo Fiľakove so SOŠ vo Fiľakove.
• Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej so SOŠ v Revúcej.
• Gymnázium Ivana Kraska v Rimavskej Sobote s Obchodnou akadémiou v Rimavskej Sobote.
• SOŠ Hnúšťa so SOŠ Tisovec.
• Gymnázium Augusta Horislava Škultétyho Veľký Krtíš, SOŠ Veľký Krtíš, Spojená škola Modrý Kameň a SOŠ Želovce.
• SOŠ Žarnovica so SOŠ obchodu a služieb Nová Baňa.
zdroj: bbsk.sk/kampusy
Ohľadom duálneho vzdelávania, inovácií a lepšieho prepojenia s praxou i konkrétnej budúcnosti študentov v nových kampusoch sa už v školách zamysleli a s pomocou župy vytvorili transformačné tímy. „Už dnes vedia, že spoločne dokážu zmeniť stratégiu a nájsť nové cesty,“ podotkol župan.
Dodal, že cieľom bolo vytvoriť školy, ktoré budú nielen vzdelávať, ale aj efektívne pripravovať žiakov na budúce zamestnanie či podnikanie. Pre študentov to znamená viac možností, nové technológie a silnejšiu väzbu na prax.
„Vidíme, ako sa myslenie a prístup v jednotlivých školách menia. Spoločne sa sústredili na to, čo vedia svojim žiakom ponúknuť, ako byť lepšími a aké nové možnosti sa pred nimi spolu so vznikom kampusu otvárajú. Sami si vytvorili novú identitu a našli, v čom sú výnimoční a spoločne silnejší,“ vyjadrila sa Zuzana Lafférsová, riaditeľka odboru školstva a reformy vzdelávania.
Z gymnázií sa tak stávajú inkubátory talentov s dôrazom na STEM vzdelávanie, jazykové zručnosti a úzku spoluprácu s univerzitami.
Technické školy smerujú k štvrtej priemyselnej histórii v dejinách ľudstva, sledujú trendy automatizácie, digitalizácie a robotizácie. Študenti budú pracovať s CNC strojmi, 3D tlačiarňami a programovateľnými systémami.
Obchodné akadémie rozvíjajú podnikateľského ducha mladých, orientujú sa na praktické ekonomické vzdelávanie, spoluprácu s firmami a podnikateľské zručnosti. Niektoré školy umožnia žiakom už počas štúdia zakladať študentské firmy.
