POHORELSKÁ MAŠA. Na jeden z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu aj na Horehroní, Stredoslováci nezabúdajú. Roky chátrajúcemu Coburgovskému parku dali druhú šancu. Vďaka obnove vzácneho historického parku získa región na pomedzí dvoch národných parkov – Muránskej planiny a Nízkych Tatier, ďalšie veľké turistické lákadlo.
V Pohorelskej Maši začali v utorok 6. mája realizovať projekt za státisíce eur. Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) na jeho revitalizáciu získala z Plánu obnovy a odolnosti takmer 850-tisíc eur.
„Ide o jeden zo štrnástich podporených projektov, zameraných na podporu transformácie regiónu Národného parku Muránska planina. Cieľom je nielen uchovanie kultúrneho dedičstva, ale aj podpora cestovného ruchu,“ informovala Zuzana Jóbová, výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Banskobystrický kraj Turizmus s tým, že do konca roka by mal byť park obnovený.
Pribudne aj most cez Hron
Jarmila Oceľová, koordinátorka projektu konkretizovala, že projektová dokumentácia bola pripravená už v roku 2023, avšak bolo potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy v areáli parku, získať všetky potrebné povolenia a zrealizovať verejné obstarávanie.

„Zhotoviteľom stavby sa napokon stala spoločnosť PEMAX PLUS. Revitalizáciou prejde takmer polovica z celkovej 6-hektárovej rozlohy parku, takzvaný dolný park, rozprestierajúci sa od hlavnej cesty po železničnú trať,“ priblížila oceľová.
Vymenovala, že v parku vybudujú nové chodníky, pavilón pre kultúrne podujatia, unikátnu mokraď, pribudne aj most cez rieku Hron a na pozostatkoch niekdajšej súkromnej železničnej staničky vyrastie jej obnovená modernejšia verzia.
„Park samozrejme dotvoria nové výsadby stromov či kvetinový záhon pred objektom Coburgovskej kúrie,“ podotkla koordinátorka projektu.
Coburgovská kúria zmenila vlastníka
Odvážny projekt podporila župa nielen odbornými kapacitami počas jeho prípravnej fázy, ale zabezpečí aj udržateľnosť tohto miesta, keďže objekt Coburgovskej kúrie získala do svojho vlastníctva.


„V minulosti bol poliklinikou, ktorá dnes už nesplní svoj účel. Náš kraj sa dohodol na jeho odkúpení s pôvodným vlastníkom – breznianskou nemocnicou za 77 800 eur. Zároveň sme alokovali ďalšie prostriedky na projektovú dokumentáciu tohto objektu,“ vyjadril sa Ondrej Lunter, predseda BBSK.
Na svoju dobu boli pokrokoví
Aktivity župy, smerujúce k rozvoju cestovného ruchu, víta aj Jana Tkáčiková, starostka Pohorelej, pod ktorú Pohorelská Maša patrí.
Teší ju, že aj vďaka nim sa na slávny aristokratický rod, ktorý síce na Horehroní zanechal výraznú stopu, avšak v časoch bývalého režimu bol tabu, nezabudne.
„V našom regióne sme na nich nezabudli. Ferdinand, bulharský cár, tu zanechal
Coburgovský park v Pohorelskej Maši
• Rozprestiera sa na ploche veľkej 6 hektárov. Rastú v ňom lipy obyčajné, vŕby krehké, javory mliečne, jasene štíhle, buky lesné a javory horské. Najväčšou raritou parku sú umelo vytvorené skalné vodopády. V minulosti cez ne pretekala voda, odklonená z menšieho potoka. V súčasnosti sú už bez vody, avšak stále majú svoje čaro.
hlboký odkaz. Jeden z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov získal majetky na našom území vďaka sobášu Márie Antónie Gabriely Koháryovej s Ferdinandom Jurajom Coburgom v roku 1816. Príchodom na Horehronie región veľmi pozdvihli. Založili tu hámornícke obce, vrátane Pohorelskej Maše. Dávali ľuďom prácu. Len v pohorelskom železiarskom komplexe ich zamestnávali približne 500," načrela do histórie starostka ešte v septembri 2023, kedy projekt obnovy parku po prvýkrát verejne predstavili.
Pokračovala, že obyvatelia nenašli prácu len v hámroch. Pestovali lesy, pálili drevené uhlie, dopravovali železnú rudu.
„Coburgovci tu pre robotníkov postavili ubytovne, budovali školy, zabezpečovali lekársku starostlivosť, postavili alebo opravili kostoly v takmer každej dedine."
Dodala, že príkladom je aj Pohorelská Maša, kde hneď vedľa kostola stojí niekdajší Coburgovský kaštieľ a Coburgovský park siahal až k železničnej trati.

„Pri nej stála súkromná vlaková stanica Coburgovcov. Zoštátnením ich majetkov všetko nadobudlo iný rozmer. V kaštieli zriadili domov sociálnych služieb a park využívali jeho klienti. Tí sa oň roky, v rámci svojich možností, aj starali. Som rada, že vedenie BBSK nám revitalizáciou parku ponúka príležitosť na rozvoj Horehronia. Tiež ma teší, že pracovníci RA BBSK vidia potenciál tohto miesta a myšlienku pretavili do projektu, ktorý bol z Plánu obnovy a odolnosti SR podporený významnou čiastkou. Verím, že o pár rokov budeme stáť v krásnom parku, na ktorý budeme právom hrdí,“ uviedla Tkáčiková.
Významný impulz pre región
Primátor Brezna Tomáš Abel, ktorý je zároveň predsedom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Horehronie, hovorí v súvislosti s revitalizáciou Coburgovského parku, spolu s priľahkou kúriou, ktorej obnova je tiež v pláne, o významnom impulze pre celé územie.
„Objekt má dnes príležitosť premeniť sa na moderné zázemie pre návštevníkov s interaktívnou expozíciou a informačným centrom, na ktorého tvorbe sa bude podieľať aj naša oblastná organizácia. Tento projekt zároveň vytvára nové príležitosti pre rozvoj komunitného života, podporu miestneho podnikania a uchovanie našej kultúrnej identity,“ povedal Abel.
Schránka prianí
Začiatok obnovy parku bol príležitosťou na symbolické uloženie prianí pre jeho budúcnosť do železnej schránky. Tá pripomína spätosť miesta so železiarskou históriou.

„Prvé priania do nej vložili zástupcovia Rozvojovej agentúry, Banskobystrického samosprávneho kraja, národných parkov Nízke Tatry a Muránska planina, Zariadenia sociálnych služieb Čemerica, obce Pohorelá, oblastnej a krajskej organizácie cestovného ruchu, Horehronského múzea či občianskeho združenia Coburgovci na Slovensku," doplnila Zuzana Jóbová s tým, že práve vďaka úzkej spolupráci a podpore týchto kľúčových organizácií sa dnes Coburgovský park revitalizuje.
"Ich prínos bol pre úspešný začiatok tohto projektu zásadný. Schránka zostane počas roka prístupná aj verejnosti a bude umiestnená pri kostole. Obyvatelia i návštevníci do nej môžu vložiť svoje želania i spomienky, ktoré budú po ukončení stavebných prác vložené do časovej kapsule a uchované v parku pre budúce generácie," zakončila výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus.

