BANSKÁ BYSTRICA. Pred rokom Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) upozornil na kritický nedostatok pľúcnych ambulancií a vyzval štát, aby urýchlene prijal systémové opatrenia.
Teraz, po viacnásobných odkladoch, prichádzajú zo strany ministerstva zdravotníctva prvé konkrétne kroky a od júla spúšťa pilotný projekt nového katalógu zdravotných výkonov.
Barbara Károlyová z komunikačného oddelenia samosprávneho kraja priblížila, že nový katalóg výkonov bude testovaný v rámci pilotného projektu v piatich špecializáciách - neurológia, vnútorné lekárstvo, geriatria, pneumológia a dermatovenerológia.
Výber ambulancií bude v kompetencii zdravotných poisťovní.
„Kraj víta akýkoľvek posun smerom k férovému a realistickému financovaniu ambulancií. Je to predpoklad k tomu, aby sa lekári vrátili do regiónov a aby mal kto liečiť pacientov,“ povedal predseda BBSK Ondrej Lunter.
Ako uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško, pilotný projekt bude trvať šesť mesiacov a ďalšie tri mesiace bude prebiehať analytická fáza, počas ktorej bude priradená každému výkonu váha.
„Ak bude mať každý výkon určenú novú váhu, budú môcť zdravotné poisťovne začať hradiť zdravotnú starostlivosť podľa reálnej náročnosti. Aj takto postupne zavádzame do systému nové pravidlá a väčší poriadok,“ uviedol minister.
Ide o krízu pneumológov
Župan naďalej verí, že na konci tohto procesu bude pre spomínaných päť špecializácií zverejnený férový a realisticky ohodnotený katalóg výkonov. „Rovnako verím, že pán minister zabezpečí aj financovanie,“ doplnil.
Podľa neho si práve pneumológia vyžaduje najrýchlejšie riešenie. Kraj prevádzkuje jednu pľúcnu ambulanciu v Detve, ktorá je podľa zriaďovateľa extrémne podfinancovaná.
Napriek tomu, že vlani krajská pľúcna lekárka urobila viac ako 4-tisíc vyšetrení a postarala sa o 3600 pacientov, ambulancia vykázala stratu vyše 38-tisíc eur.
V Banskobystrickom kraji končia ďalší pľúcni lekári. Hrozí, že nebude mať kto predpísať lieky Čítajte Banskobystrický samosprávny kraj sa potýka s výrazným nedostatkom pneumológov, a to aj v dôsledku ich nedostatočného finančného ohodnotenia.
Len počas minulého roka ukončili činnosť traja odborníci v tomto odbore. Keďže počet pacientov neustále rastie, každá zatvorená ambulancia predstavuje citeľný problém.
„Súčasné platby za výkony sú nízke a nastavené zle. Pneumológov to nemotivuje otvárať si vlastné ambulancie. Tí, ktorí ich už prevádzkujú, sa často bez zavedenia rôznych poplatkov, ktoré bývajú na hranici zákona, nedokážu uživiť. Zmenu financovania nevyhnutne potrebujeme,” zdôraznil riaditeľ odboru zdravotníctva BBSK Martin Caudt.
Župa navrhla ďalšie zmeny
Prišla s tromi návrhmi, ktoré predseda prestavil priamo ministrovi zdravotníctva. „Našej krajine už došiel čas na to, aby sme veci robili pomaly. Stav v ambulantnom sektore je kritický,“ uviedol Lunter.
Konkrétne návrhy:
- Presunúť stabilizovaných pacientov od špecialistov k všeobecným lekárom - uvoľnila by sa tak kapacita špecialistov, aby sa mohli venovať akútnym a novým prípadom. Zvýšilo by to efektivitu celého systému ambulantnej starostlivosti.
- Podpora projektov telemedicíny - župa požaduje podporu inovatívnych projektov zameraných na zavedenie telemedicíny, konkrétne monitorovanie zdravotného stavu pacientov na diaľku. Pacient by mal doma monitorovacie zariadenie, z ktorého dáta sú odosielané lekárovi. Lekár tak v čase vidí, či sa pacientovi stav zlepšuje, zhoršuje alebo je stabilizovaný. Zvýšila by sa tak bezpečnosť pacienta a uvoľnili sa kapacity lekárov. Takýto systém už funguje v krajinách ako Chorvátsko a Slovinsko.
- Odbremenenie ambulancií od zbytočnej byrokracie - v krátkom čase by mal parlament schvaľovať legislatívu k eZdraviu, kraj chce tento proces pozorne sledovať, nakoľko prijatím opatrení by sa znížila administratívna záťaž v ambulanciách o 70 percent.
Stovky lekárov a farmaceutov spod Urpína nesúhlasia s Kotlárovou činnosťou Čítajte
