LADOMERSKÁ VIESKA. Cez týždeň ošetroval trávnik prvoligovej Dukly Banská Bystrica (mužstvo zostúpilo do druhej ligy – pozn. red.), cez víkendy zbieral body s tímom piatoligistu, o ktorého chod sa stará aj rodina Škriniarovcov.
MAROŠ PAŽOUT doviedol Ladomerskú Viesku k titulu v južnej skupine piatej ligy, hoci to bola jeho prvá sezóna v pozícii hlavného trénera mužov.
Doposiaľ zbieral skúsenosti v mládežníckych kategóriách a ako tréner brankárov v prvej, druhej aj tretej lige. Ostatných päť rokov sa stará o trávnik banskobystrickej Dukly, predtým robil trávnikára v FK Pohronie a konzultáciami pomáha aj s udržiavaním trávnika vo Zvolene.
Ako sa dostal k trénovaniu mužov? Existuje univerzálna rada na kvalitný trávnik? Prečo nebude viesť Ladomerskú Viesku aj vo štvrtej lige?
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa dostal ku kormidlu Ladomerskej Viesky,
- či sa o výsledky tímu zaujímal aj Milan Škriniar,
- či si súperi pýtali rady na kvalitný trávnik,
- prečo nepokračuje v Ladomerskej Vieske a kde bude pôsobiť v nasledujúcej sezóne.
O zisku titulu sa rozhodlo v poslednom kole vo Veľkom Krtíši. Zažili ste už taký napínavý zápas, respektíve sezónu?
Nie, pretože to bol môj prvý ročník na trénerskej lavičke mužov. Doteraz som pôsobil ako tréner brankárov v prvej, druhej a tretej lige či hlavný kormidelník mládežníckych kategórií.
Aká bola vaša doterajšia kariéra?
Hráčsky som začínal v Banskej Bystrici, odkiaľ som prešiel do Radvane do druhej dorasteneckej ligy. Po roku vojenskej služby som hral tretiu ligu v Selciach, odtiaľ som odišiel do Česka. Po návrate som opäť hral v tretej lige, avšak už v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici. Potom som sa motal v dedinských ligách a hráčsku kariéru som ukončil ako 43-ročný v Jánovej Lehote.
Drvivú väčšinu trénerskej kariéry som strávil Žiari nad Hronom, no pôsobil som aj v Hamšíkovej akadémii. Trénoval som prípravku, žiakov, brankárov, dorastencov i dievčatá. Prakticky som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a získal som brankársku licenciu GKA UEFA A.
Ako ste sa stali trénerom piatoligistu?
Do Ladomerskej Viesky som prišiel len na záskok. Dohodnutý tréner pre rodinné dôvody nemohol prísť a Ľubomír Škriniar ma ako dobrého kamaráta požiadal, či by som to chvíľu nepotiahol. Napokon bol z toho veľmi pekný rok.
Pracoval som aj s hráčmi, ktorých som kedysi trénoval ako chlapcov v Žiari nad Hronom i s chalanmi, ktorí mali ligové aj reprezentačné skúsenosti. Ako človeka aj ako trénera ma uplynulá sezóna veľmi posunula vpred.
Nebáli ste sa, že na trénera bez priamych skúseností z mužského futbalu to bude veľké bremeno?
Samozrejme, cítil som tlak. Škriniarovci mali očakávania a povedali mi, že ak to bude možné, nech vybojujeme postup. Na základne mojich doterajších skúseností sme hráčov poriadne preskúšali a podľa toho sme im vytvorili čo najvhodnejší tréningový proces. Vďaka tomu sa nám vyhýbali zranenia a naša hra na ihrisku prinášala výsledky.
Namiesto hokejky má ovládač. Hráčka s hviezdnym menom pomohla Slovensku do štvrťfinále Čítajte Kedy ste pocítili, že nastal zlom a môžete do dotiahnuť k titulu?
Po jesennej časti, kedy sme už zápasy so silnými súpermi na ich ihriskách mali za sebou a od čela tabuľky nás veľa bodov nedelilo. Vedel som, že ak by sme zvládli zápasy s papierovo slabšími mužstvami, tak máme veľkú šancu.
Zaujímal sa o úspechy Ladomerskej Viesky aj Milan Škriniar?
