ŠPANIA DOLINA. Búrka, ktorá sa turistami vyhľadávanou dedinkou uprostred hôr prehnala vlani vo štvrtok 11. júla, vzbudila mimoriadnu pozornosť celého Slovenska. Udialo sa totiž niečo výnimočné, so zaujímavým pokračovaním v tomto roku.
V ten deň popoludní zasiahol vežu vzácneho kostola Kostola Premenenia Pána v Španej Doline z roku 1254.

Konštrukcia kovovej špičky – medenej gule, zakončená kovovým latinským dvojkrížom, dopadla na šindľovú strechu kostola a poškodila ju. V guli sa však našiel poklad. Zistilo sa, že ide o časovú schránku z roku 1858. Obsahovala historické listiny, mince aj kovovú obálku.
Vzácny nález sa vrátil späť do obce
„Tunajší vždy hovorievali, že určite je tu niekde ešte nejaký poklad ukrytý. A skutočne bol. Nachádzal sa v kovovej časti veže, ktorá po zásahu bleskom zostala ležať na streche kostola,“ uviedla pre MY Novohrad, pár dní po spomínanej búrke, Martina Wilhelmerová, starostka Španej Doliny.
Zároveň vyslovila želanie, aby sa po preskúmaní vzácny nález vrátil späť do obce. Splnilo sa a 167-ročnú časovú schránku napokon vrátili tam, kde ju našli. A pridali k nej ďalšiu.

„Nález bol zadokumentovaný, zreštaurovaný a zakonzervovaný. V celom rozsahu sme ho vrátili na pôvodné miesto, teda pod dvojkríž na obnovenej guli. Priložili sme aj našu časovú schránku, ako svedectvo tejto doby,“ priblížila starostka.
Stalo sa tak 24. apríla, v čase, keď svet smútil za zosnulým pápežom Františkom. Tak to v liste, vloženom do časovej schránky , uviedol titulárny organista Matúš Kucbel, ktorý sa aktívne podieľa na obnove a reštaurovaní historických organov.
Zaslúžil sa aj o záchranu unikátneho organu v špaňodolinskom kostole, ktorý ešte v roku 1751 zostrojil majster Martin Podkonický.
„Zanechávam prelúdium pre slávny organ od skladateľa Petra Franzena z Popradu. Prosím Vás, aj vy sa starajte o tento kostol a vzácny organ. Boh Vám žehnaj,“ napísal Kucbel v odkaze pre budúce generácie.
Pridali aj chýrnu čipku
Do časovej schránky vložili aj nulové bankovky, venované Španej Doline, tiež slovenské koruny a eurá, pridali chýrnu špaňodolinskú čipku.
V priloženom liste opísali vlaňajšiu búrku a nájdenie historickej časovej schránky.
„Spájame tak minulosť s prítomnosťou, aby raz obe prehovorili k budúcim generáciám,“ uviedli autori odkazu.
Ešte pred samotným uložením nálezu na pôvodné miesto vystavili historickú vzácnosť počas jedného z organových koncertov v Kostole Premenenia Pána.
Z histórie Kostola Premenenia Pána
O osude kostola mal rozhodnúť richtárov potomok
Kostol Premenenia Pána z roku 1254 je ohromujúci. Rovnako, ako stovky rokov staré kryté drevené schodisko, ktoré k nemu vedie.
Z historických prameňov je známe, že tamojší sa kedysi nevedeli dohodnúť, či kostol bude katolíckym alebo evanjelickým, keďže v dedine žili luteráni aj katolíci.
„Richtárova žena bola práve v požehnanom stave a tak sa dohodli, že ak sa jej narodí syn, tak kostol bude katolícky. Ak príde na svet dcéra, bude evanjelický. Či sa narodil syn alebo dcéra, to sme sa už nedozvedeli. V každom prípade sa ľudia dohodli, čo je najdôležitejšie. Avšak v 15. storočí sem prišli osadníci z Tirolska, hlásiaci sa k luteránskemu vierovyznaniu. V roku 1563 sa kostol spomína ako miesto, kde sa hlása nové slovo Božie podľa Luthera,“ uviedli autori publikácie, vydanej v rámci projektu s názvom Propagácia banskej histórie v regióne.
Po príchode jezuitov, ktorí začali presadzovať rekatolizáciu, sa zmenili pomery aj v Španej doline. V miestnej kronike je zaznamenaný 9. október 1673, kedy veliteľ cisárskych vojsk vyzval tamojších haviarov, aby mu odovzdali kľúče od kostola a vyhnali luteránskeho kazateľa.
Baníci neposlúchli a tak ich vojaci napadli. Mnohí z dediny ušli do hôr aj s rodinami a svoje domy nechali napospas rabovaniu.
Luteránske knihy, ktoré vojaci našli na fare aj v škole, sa ocitli v plameňoch. Bolo ich za dva vozy. Kľúče odovzdali jezuitom a tak sa stal kostol definitívne katolíckym.
Unikátne dubové schody
V súvislosti so spomínaným schodiskom sa traduje, že ho dali postaviť práve jezuiti, aby vyzdvihli nové katolícke rodiny v obci. Každá symbolicky venovala kostolu jeden dubový schod. Spolu je ich 143.
Paradoxom je, že v tom čase žilo v dedine zhruba 2-tisíc luteránov a len štyria katolíci.
„No keďže vojaci vo svojej horlivosti stihli s ostatnými knihami spáliť aj obecné matriky, ťažko dnes povedať, koľko ich skutočne bolo, a ešte ťažšie koľko na ktorej strane. Dôležité je, že nastal mier a baníci mohli zase fárať,“ uvádza sa v spomínanej publikácii, ktorej vydanie podporila aj Európska únia.
