Dievča so zlatým hlasom

Dnes je to iné. Lenka Kováčiková z Čierneho Balogu je presvedčená, že s hlasom, ktorý má, môže urobiť kariéru. Musí však natrafiť na ľudí, ktorí z jej talentu, hlasu a atraktívneho „exteriéru“ vyformujú objav.
Pamätáte si ešte na svoje prvé vystúpenie pred publikom?
- Samozrejme. Mala som desať rokov. Bolo to hrozné. Triasli sa mi kolená. Zaspievala som skladbu z repertoáru Jany Kirschner. Doposiaľ som vystupovala na rôznych školských a študentských akciách, teda zväčša pred publikom blízkym môjmu veku. Že by z toho mohlo niečo byť, som začala uvažovať až niekedy pred dvomi rokmi. Najmä po vlaňajšom víťazstve v breznianskej súťaži Zlatý hlas.
Zrejme máte nejaké vzory. Ku komu by ste sa mohli prirovnať?
- Farbou hlasu možno k Jane Kirschner. V poslednom čase sa mi mimoriadne páčia veci od Zuzky Smatanovej.
Slovenská verzia SuperStar vyvolala medzi mladými obrovský záujem. Čoskoro sa dočkáme jej pokračovania. Neláka vás?
- Nemôže, lebo ešte nemám 18 rokov. Keď však bude aj „trojka“, chcela by som to skúsiť. Teraz mám pred sebou prípravy na vystúpenie v Brezne. V septembri sa chystá jeden významný galakoncert, na ktorom sa už zúčastním cez agentúru, čo o mňa prejavila záujem. V najbližších dňoch mám podpísať zmluvu. Beriem to ako pomoc a vážnu šancu posunúť sa o kúsok ďalej.
Myslíte prekročiť hranice regiónu?
- Prečo nie? Väčšina spevákov, ktorí dnes pôsobia na profesionálnej scéne, začínala na „vidieku“.
Na spomínanom galakoncerte sa predstaví niekoľko známych spevákov a hudobných skupín. Stretnete sa s nimi na tom istom javisku. Nemáte trému?
- Ešte nie, ale určite bude.
Mali by ste sa zalesknúť v plnej paráde...
- Už sa na tom pracuje. Jedna sestra je krajčírka, tá mi dačo ušije, druhej, kaderníčke, zverím hlavu. Chýba len nejaká vizážistka alebo maskér, čo to dotiahne…
Ste odvážna, sebavedomá a zrejme aj patrične tvrdohlavá. To je dobrá výbava pre cieľ, ktorý ste si predurčili. Máte však pred sebou školu, možno priateľa, no predovšetkým rodičov, na ktorých slová ešte musíte dať. Nesnažia sa vám dohovárať, že najprv sú učebnice a až potom všetko ostatné?
- V septembri nastupujem do „hotelky“ v Brezne. Otec mi spievanie schvaľuje, sám by urobil čokoľvek, aby som bola úspešná. Mama nástojí, aby som sa predovšetkým uchytila ako študentka. Neviem, či sa raz uplatním v odbore, nič nemám isté ani na dráhe, po ktorej sa púšťam. Všetko závisí od priaznivých okolností. Urobím však všetko preto, aby som dobre reprezentovala svoju školu. Dúfam, že bude rada?!
Vyhli ste sa len slovu priateľ… Tajnosť?
- Žiadna, lebo žiadneho nemám ani som doposiaľ nemala. Iba platonické lásky. Také z plagátov. Niekedy sa mi napríklad páčil Vašek Jelínek z Luneticu. Teraz už čakám, že stretnem niekoho naživo Možno v škole. Keď to príde, tak to bude… teraz mám na programe učenie a spev.
A vedľajšie záujmy?
- Naposledy ma chytili kolieskové korčule. Trávim na nich veľa času. Musím však poklepať, kolená mám stále celé.
Baločania majú spev v krvi. Po kom ste zdedili hlasivky vy?
- Rodičia vedia spievať. Najstaršia sestra spieva stále. Oni sú ale viac na ľudovky, ja mám rada čiernu muziku, k folklóru neinklinujem. Údajne mám dobrý hlas po tete. Tá dokonca spievala v SĽUK-u. Potrebujem sa však zdokonaľovať. Od agentúry mám prísľub, že mi nájde kvalitného učiteľa spevu.
Kariéra, popularita, médiá, nijaké súkromie - to všetko príde, ak sa z hviezdičky regionálneho formátu vykľuje hviezda – úspešný produkt showbiznisu. Uvedomujete si, čo sa môže na vás zosypať?
- Nechcem mať veľké oči, ale ani ostať doma. Určite tiež nie je ľahké pohybovať sa v podobnom svete. Mnohí z toho zblbnú, prestanú sa kontrolovať. Trebárs Robo Mikla. Je smutné, že si získava obdiv u prevažne mladých ľudí. Neviem, či má problémy sám so sebou, alebo robí tie nechutnosti pre popularitu. V zásade nemám nič proti nemu, ale nepáči sa mi.
Po Zlatom hlase už ste zrejme počuli niečo aj o sebe. Ako vás ľudia hodnotia?
- Nestretávam sa s negatívnymi ohlasmi. Cítim však závisť v okruhu svojich rovesníkov. Ja sa teším, keď niekto v niečom vyniká. Považujem to za šťastnejší „údel“ ako závidieť, keď vlastne ešte ani nie je čo!
Predstavujete si, kam to raz dotiahnete?
- Vidím sa v malom bratislavskom bytíku, pod oknami červený športiak, v hľadisku stovky ľudí, ktorí prišli na Lenku Kováčikovú z Čierneho Balogu a budú jej nadšene tlieskať…