Pracovníka nášho zastupiteľského úradu ťažko zranil samovražedný teroristický útok 11. júna 2005. „K incidentu došlo počas výmeny stráží okolo tretej popoludní,“ opisuje Quaissari. „Videl som, ako sa oproti mne veľkou rýchlosťou rúti dodávka. Uvedomil som si, že už nestihnem vystreliť. Keď bola odo mňa asi na jeden meter, došlo k výbuchu. Padol som na zem, ale nestratil som vedomie. Oči som mal plné krvi a nič som nevidel. Všade bol nesmierny hluk. Vzápätí prišli ostatní irackí ochrancovia a zobrali ma do jednej z bagdadských nemocníc.“
„Je zamestnancom nášho veľvyslanectva, preto sme považovali za povinnosť postarať sa o neho,“ vysvetlil minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Rozhodnutie Slovenska vysoko ocenil aj samotný Quaissari, ktorý označil situáciu v bagdadských nemocniciach za „veľmi zlú“.
Iracký strážca prišiel na Slovensko úplne slepý. „Z Iraku som si vyžiadal všetky lekárske správy o jeho zdravotnom stave,“ potvrdil Milan Izák, prednosta očnej kliniky Rooseveltovej nemocnice, ktorý ho operoval. „Mal veľmi vysoký očný tlak, ktorý je nezlučiteľný s videním. V očiach bolo mnoho úlomkov skla, ktoré sa veľmi ťažko vyberajú.“ Quaissari sa podrobil trom niekoľkohodinovým operáciám. Izákov tím mu operoval ťažšie zranené pravé oko a neskôr ľavé. Už dve hodiny po operácii iracký zamestnanec slovenského veľvyslanectva videl. „Bol som veľmi šťastný. Profesor Izák mi najskôr ukázal jeden a postupne všetky ďalšie prsty. Bol som nesmierne rád, že ich vidím,“ neskrýval dojatie Quaissari. Arabský pracovník sa na Slovensku cíti dobre. Ťažšie si však zvyká na tunajšiu stravu, ktorá je pre neho ťažšie stráviteľná.