Málka, V pondelok pôjdem s tebou… To nie je pozvanie na rande. To sú iba dva tituly z množstva inscenácií, ktoré tohto roku po prvýkrát zastreší Divadelná Chalúpka Brezno 2005. Podľa predsedu hostiteľského súboru Ladislava Vagadaya, nultý ročník breznianskeho divadelného festivalu (22. - 24. septembra) chce ponúknuť divákom to najlepšie, čo súčasné amatérske divadlo na Slovensku predstavuje. Každého, kto sviatok ochotníckej Tálie nejakým spôsobom podporil, zaujal hlavne jeho leitmotív: Dostať do hľadiska čo najviac detí a mládeže.
„Ono sa možno zdá, že je región rôznymi kultúrnymi akciami až presýtený. Divadlo však medzi nimi značne absentuje. Hovorí sa, že pokles záujmu mladých o bezprostredný kontakt s dianím na javisku je priamy dôsledok ich nárokov na hodnotnú zábavu a zmyslupné využitie voľného času. Nemôžeme s tým jednoznačne súhlasiť. Jeden príklad za všetky: Napriek tomu, že klasika nie je práve parketa vekovej kategórie 15 - 18 rokov a vyššie, na nášho Tajovského chodí. Práve toto považujeme za signál. Nemusí vyrastať na plytkých filmoch, seriáloch a „realitách“ z dovozu. Treba ju však viesť. Teda, aby divadlo potrebovala prinajmenšom tak, ako futbal, či populárnu muziku. Musí ho mať ale na dosah. Čím častejšie, tým skôr si k nemu vypestuje trvalý vzťah. Dúfame, že festival zapôsobí aj na skryté talenty. Budeme radi, ak sa prihlásia. Momentálne totiž pociťujeme značnú absenciu mladých hercov,“ hovorí L. Vagaday.
V meste, ktoré má taký úspešný súbor s dlhoročnými tradíciami? V čom je chyba, že ich neviete získať?
„Interes vymedzujú miestne podmienky. Stredoškoláci po troch - štyroch rokoch odchádzajú na vysoké školy a spravidla tam nachádzajú aj uplatnenie. Iní migrujú za prácou, keďže región je na tom s miestami stále slabo.“
To znamená, že ste odkázaní na inscenácie s úlohami pre vyššie ročníky?
„Pomaly áno. Čas sa nedá zastaviť, súbor stárne. Veríme však, že sa situácia zmení. Už len kvôli možnostiam, ktoré vieme mladým poskytnúť. Tých, čo získame, budú usmerňovať skúsení pedagógovia a režiséri. Máme okrem vlastných zdrojov aj odbornú spoluprácu s Akadémiou umenia v Banskej Bystrici.“
V Brezne kedysi fungovalo pri materskom súbore aj Štúdio mladých. Do Brezna chodili hosťovať profesionálne scény, dokonca každý druhý rok i Slovenské národné divadlo. Čo sa stalo?
„Národné divadlo prestalo u nás účinkovať, keď zanikol kultúrny dom, čiže pred 20 rokmi. Mladí zasa nemajú v meste žiadne vlastné priestory. Sú kluby, kde sa schádzajú, kde robia napríklad alternatívnu kultúru, kam pozývajú rôzne hudobné skupiny, nepovažujeme to však za dostatočné. Chceme preto Štúdio mladých po dlhej odmlke opäť obnoviť. Začneme na tom pracovať hneď po festivale.“
Divadelnú Chalúpku obsadia súbory z Popradu, Prievidze, Púchova, Zvolena, B. Bystrice, Spišskej Novej Vsi, L. Mikuláša, dokonca až z Báčskeho Petrovca. Kde budú všetky tie „ansámble“ napríklad nocovať?
„Poistili sme si dve turistické ubytovne, pre hostí zo zahraničia sú pripravené penzióny v Bystrej a v Mýte pod Ďumbierom. Mladí herci si nosia karimatky a spacie vaky na chrbte, vôbec by im nerobilo problém skloniť hlavu trebárs v telocvični.“
Hlavným stanom festivalu bude Dom kultúry. Tam to v predvečer jeho slávnostného otvorenia rozbalí aj váš súbor. Odohráte víťazné predstavenie celoslovenskej prehliadky Divadelná Spišská Nová Ves, Tajovského Nový život. Nikdy ste sa nepristihli pri predstave, ako by chutila klaňačka na javisku mestského kamenného divadla?
„Pokiaľ nebude seriózne vyriešený sponzoring na kultúru, je zbytočné o tom uvažovať. V Európe je bežné, že sa podnikateľom príspevky na kultúru odrátavajú z daní. My máme ošetrený iba šport. Kultúre ešte doba nepraje. Keď však počúvam, ako sú na tom s financiami iné súbory, môžem povedať len jedno. Vďaka a všetka česť. Máme pravidelnú rentu, svoje priestory, divadelný klub, knižnicu, svoj nábytok, kostýmy. Osobne si vážim, ako sa zachoval primátor J. Demian, keď našej tete Kláre, druhej slovenskej ochotníckej herečke, odovzdávali cenu Jozefa Krónera. Mal byť už v Nemecku na služobnej ceste. Posunul ju o deň a prišiel jej zablahoželať do Martina s kyticou. Nikto iný tam okrem domácich nebol, hoci odovzdávali ocenenia aj ďalším. To sa registruje!“