Breznianska anketa Top 7 však opäť potvrdila, že väčšine ľudí vyhovujú podujatia, ktoré majú aj nejaký zmysel. Ukázalo sa tiež, že obrazovka klame. Obe Zuzky, Hajdu i Belohorcová sú totiž naživo oveľa civilnejšie, čo však neruší ani krivky, lebo ako je známe, príťažlivosť má centrum v hlave. Galavečer s fakľami a červeným kobercom, čo je už určite tam, kde má byť, priviedol do sály Kultúrneho domu v Brezne divákov, ktorí chceli vidieť a počuť, či tipovali správne. Asi áno, pretože nešetrili potleskom. „Ďakovačky“ bez papierov a vopred pripravených vzletných rečí, ocenili aj moderátorky. A Top sedmičku zvlášť. Ako povedali priamo do obecenstva, taký program by isto uvítali aj občania hlavného mesta. (Keby však k tomu došlo, pozor! Autorstvo si treba „vyštrngať“ v Brezne.)
Vlaňajšie víťazstvo obhájili: Hasičský a záchranný zbor Brezno, Hotelová akadémia Brezno, MUDr. Erik Richter a Pizzeria Barbaricum. Na rok 2005 ho hlasujúci prisúdili učiteľke MŠ Valaská Stanislave Kaliskej a Lesom mesta Brezno. Top osobnosťou sa stala Anna Húsenicová. Prestížny titul absolútny Top 2005 sa organizátori podujatia rozhodli udeliť manželom Nievetovcom z Francúzska. Do hlasovania prostredníctvom anketových lístkov sa zapojilo 3034 občanov mesta a regiónu.
Zuzana Hajdu (v strede) prišla do Brezna s Carmelom. Typický Talian a krásna Slovenka neunikli pozornosti azda aj preto, že sa správali normálne. Jej priateľa nadchla okolitá príroda. „Keď sme prichádzali, bolo dobré počasie, kopce zalievalo slnko. Carmelo býval na Sicílii, tiež v hornatej oblasti, ale je to tam vyprahnuté. Lesy ničia časté požiare, takže nie je veľmi, čo obdivovať. Raz som mu ukázala Tatry, myslím si ale, že Nízke Tatry ho chytili viac,“ hovorí Zuzka. Pre ňu je Horehronie srdcovou záležitosťou. Má ho totiž v génoch. „Moja mamička sa narodila v Heľpe, rodinu máme aj v Podbrezovej, jeden strýko žije v Brezne,“ dodala. Obe Zuzany už na javisku skonštatovali, že sa stretli v dvojúlohe moderátoriek po prvý raz. Jedno „peříčko“ však rozhodne nie je celá Belohorcová. Sympatie k obecenstvu a k podujatiu zdôvodnila vlastnými poznatkami z ciest po Slovensku. „Mám pocit, že verejnosť mimo Bratislavy si podobné akcie váži. Viem, ako sa hlavné mesto správa, povedzme, k novinárom, alebo ako reaguje na prítomnosť ľudí z televízie či showbiznisu. Je v tom veľký rozdiel. Breznianske publikum bolo úžasné. Je mi ľúto, že som meškala, ale Zuzka Hajdu je skvelá, nebolo pochýb, že to zvládne.“ Brezňanom zatancovala aj Daniela Edlingerová (vľavo).
Najúspešnejší v kategórii lekár - pediater Erik Richter má osobitý druh humoru. „Som v tom druhý raz a ani nie som pekný, navyše, teraz som pribratý, mám brucho. Už to bude len šarm alebo dajaká charizma.“ Doktor Richter prišiel v roku 1980 o ľavú ruku pri autonehode. Na otázku, ako sa s tým vyrovnával povedal. „Ťažko, lebo som bol ľavák. Robil som na oddelení, všetko som pichal ľavou. Pomohol mi veľmi rehabilitačný ústav Puchelná. Najprv som bol polroka v banskobystrickej nemocnici, potom polroka tam. Nechcelo sa mi žiť. Lebo som lyžoval, plával, bol som slobodný, mal som 28 rokov, mal som všetko. A zrazu, hotovo. V Puchelnej sa stal zázrak. Prišiel som na iné myšlienky. Lenže, za všetkým hľadaj ženu! Bola tam rehabilitačná sestrička, tú som chytil na knižky a už to šlo. Krásny vzťah mi prevetral hlavu. Na múre, ktorým bol ústav obohnaný, som si kladivkom urobil schodíky a večer, fuk ho do dediny. Na zábavu, medzi ľudí. Vládol tam totiž vojenský režim a jeden major, taký despota. Neostávalo nič, len preskakovať plot. Tam som sa naučil, že sa dá žiť aj tak. Môj spolužiak, šéf kliniky v Olomouci mi povedal: V pokoji si rob a buď dobrý detský lekár. Toho sa držím.“
Manželia Nievetovci z Francúzska sú ľudia, ktorí napriek osobným a zdravotným problémom prichádzajú pravidelne na štyri mesiace v roku do Brezna, a to, čo robia, vykonávajú úplne zadarmo. Sú takí skromní, že im za prácu stačia iba obedy! Už desať rokov vyučujú francúzsky jazyk nielen v školách, ale aj v rôznych kurzoch. Kvôli zhoršenému zdravotnému stavu poverili prevzatím ceny svoju zástupkyňu pani Štefkovú.
Lesy mesta Brezno, riaditeľ Ladislav Gašpar: „Pre nás bolo určitým ocenením už to, že sme boli nominovaní. Konkurencia bola príliš silná, aby sme si robili nejaké reálne šance na prvé miesto. Zostal som prekvapený, keď oznámili výsledok. Potešil som sa, no ako som povedal pred publikom: Vnímam to ako ocenenie práce celého kolektívu, chlapcov na polesí, v škôlkárskom stredisku, v expedícii, na ústredí aj tých 350 ľudí, čo pre nás pracujú pri odstraňovaní kalamity.“
Anna Húsenicová, predsedníčka Okresnej rady Slovenského zväzu zdravotne postihnutých Brezno. (Osobnosť 2005).
„Nečakala som to, maximálne som prekvapená, ale už sa tak stalo. Ďakujem všetkým, ktorí vedia oceniť aj prácu zadarmo. Starám sa o chorých, menej chorých, nezriedka aj o ľudí so psychickými problémami. Som šťastná, keď môžem byť užitočná. Niekedy si pripadám ako spovedník, ale aj to treba. Lebo, ak ľudia prestanú medzi sebou komunikovať, koniec.“ A. Húsenicová pôsobí v okresoch Tisovec, Brezno a Rimavská Sobote a v základnej organizácii Revúca. Na otázku, akým spôsobom pomáha ľuďom, ktorí potrebujú zdravotnícke pomôcky, povedala: „Ja to mám v garáži. Nejaké vozíčky, barličky... Teraz je to trochu vyriedené.“
„Mám sa zabiť, keď som dobrý?“ (Marek Vagaday, Top pizzeria Barbaricum)
