V tom čase však potreboval na vzlietnutie lietadla štartovacie gumové lano, ktoré nemal. Lietadlo teda nikdy nevzlietlo. Takto na začiatky bezmotorového lietania spomína banskobystrický dôchodca Viliam Hudec, ktorý za nami prišiel do redakcie. „Začalo sa to stavbou troch školných klzákov Zögling 3 pod vedením Václava Kunca v priestoroch továrne Perla, ktoré bezplatne poskytol jej majiteľ. A tak v roku 1941 mohli usporiadať prvý kurz bezmotorového lietania stupňa A. Viedol ho Anton Královič a prešlo ním prvých 20 žiakov. Zaslúžil sa o to tiež riaditeľ mestskej elektrárne František Šandor, ktorý použil svoj vplyv a známosti na získanie povolenia majiteľa pozemku a zabezpečil ubytovanie a stravovanie,“ hovorí V. Hudec. V roku 1943 našli vhodný terén pri Šalkovej, ktorý umožňoval bezmotorové lietanie všetkých stupňov. „Do v B. Bystrice dopravili nedokončený vetroň GBII, ktorý dokončili v členovia aeroklubu. Dramatické udalosti v roku 1944 a situácia do konca vojny umožnili prvé lety až v roku 1945. Stalo sa to 17. júna. Fúkal priaznivý severný vietor. Zvolali aspoň 10 pomocníkov, aby odtlačili transportný vozík s rozobraným vetroňom na miesto štartu nad obcou Šalková. Tam ho museli zmontovať a odštartovať pomocou gumového lana. Ako prvý išiel najskúsenejší Julo Hudec. Po vydarenom lete nad svahom dokázal pristáť na mieste štartu, čo bol s vetroňom bez brzdiacich klapiek husársky kúsok,“ pokračuje. Let Vila Hudeca trval hodinu. Nelietal iba nad svahom nad Šalkovou, ale získaná výška mu umožnila zalietať až nad východnú časť B. Bystrice. Pristáť sa mu podarilo pri starej nemocnici. „Po desaťročí výcviku a výkonného lietania stredisko v Šalkovej zrušili, lebo nezodpovedalo novým požiadavkam,“ dodáva Viliam Hudec.