Ako v piatok uviedli po rokovaní klubu K-8 v Banskej Bystrici, krajské mestá boli podľa nich pri fiškálnej decentralizácii najviac poškodené. Nezohľadnilo sa totiž, že krajské sídla plnia úlohy vo vzťahu k širšiemu regiónu a ich služby využíva aj množstvo obyvateľov iných miest a obcí. „Do krajských miest prichádza denne množstvo študentov, množstvo ľudí za prácou, za kultúrou a to nie je nikde zohľadnené. A aj s týmito návštevníkmi sú spojené určité výdavky,“ povedal primátor Trenčína Branislav Celler. Jedno percento z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb by sa podľa primátorov malo vyčleniť z rezervy, ktorá v súčasnosti zostáva štátu, aby neboli ostatné obce a mestá nijako ukrátené. Predstavovať by to malo zhruba 300 až 360 miliónov korún. Tie by si chceli krajské mestá rozdeliť podľa počtu obyvateľov. Na originálne kompetencie miest a obcí sa tento rok nariadením vlády prerozdeľuje 70,3 percenta výnosu dane z príjmov fyzických osôb. 23,5 percenta výnosu tejto dane je príjmom samosprávnych krajov, zvyšných 6,2 percenta tvorí rezervu v štátnom rozpočte.
Primátori sa tiež dohodli na inštitucionalizovaní združenia. Do konca roka by tak malo vzniknúť združenie právnických osôb Združenie K-8 so sídlom v Bratislave. Priestory mu má bezplatne poskytnúť bratislavský magistrát. „Tým, že dostaneme právnu formu, staneme sa partnerom v zmysle zákona o štátnom rozpočte a rozpočtových pravidlách, s ktorým bude vláda povinná všetky návrhy týkajúce sa rozpočtov prerokovať,“ povedal banskobystrický primátor Ján Králik. Košický primátor Zdenko Trebuľa dodal, že krajské mestá predstavujú počtom obyvateľov pätinu Slovenska, ich organizácia by preto mala mať zodpovedajúcu dôležitosť.