Článok pokračuje pod video reklamou
Bystrá bola od 16. storočia do roku 1848 komorskou osadou. V roku 1563 vyslala kráľovská komora komisiu na prehliadku lesov na Horehroní. Zo správy tejto komisie sa dozvedáme, že huty na výrobu železa boli okrem iných miest aj na Bystrej. Ďalej sa tam píše aj o
ohromných škodách spôsobených pastvou oviec a kôz. V 16. až 17. storočí tu dolovali súkromní ťažiari zlato a striebro. Obyvatelia pracovali väčšinou ako drevorubači a uhliari.
Koncom 18. storočia bol postavený hámor patriaci k Hrončianskemu komplexu, v ktorom sa spracúvalo surové železo z Hronca. Okrem pôvodne plánovaného skujňovacieho hámru bol postavený aj hámor s dvoma kladivami. Tento hámor, nazvaný neskôr Bystrianskym, bol v prevádzke už od roku 1788 a takisto spracúval surové železo z Hronca. Okolo roku 1822 pribudol ďalší hámor v Bystrianskej doline, povyše sútoku Bystrianky a Štiavničky patriaci k Bystrianskym hámrom.
V roku 1894 sa obec osamostatnila. V roku 1960 došlo k spojeniu Bystrej s Mýtom pod Ďumbierom. Postupne sa charakter obce mení na rekreačný. Jej význam stúpol sprístupnením Bystrianskej jaskyne a výstavbou rekreačných zariadení na Táľoch a v obci. Bystrá sa opäť osamostatnila v roku 1991.
