Ochranári budú musieť ustúpiť

Ak sa to podarí dotiahnuť na 160 tisíc kubíkov spracovaného dreva, breznianska spoločnosť Lesy to bude považovať za úspech. Všetko však záleží od počasia a od toho, či sa podarí posilniť skupiny. Veľmi by sa zišli ešte dve - tri schopné partie s lanovkami na dlhšie trasy 800 až 1000 metrov. Niektoré zahraničné firmy sa totiž v horehronskom prostredí precenili. „Zobrali sme aj pracovné skupiny z Čiech, ktoré likvidovali kalamitu vo Vysokých Tatrách. Odtiaľ prišli s dobrými referenciami, no u nás ani zďaleka nepodávali také výkony, ako si možno sľubovali. Máme najťažšie podmienky na Slovensku,“ povedal riaditeľ spoločnosti Ladislav Gašpar. Otvoreným problémom ostáva oblasť Mlynná, kde je približne 27-tisíc kubíkov kalamity. Ochranári, najmä Národný park Nízke Tatry, sa vytrvalo snaží zabrániť spracovaniu polomu. Pravidelný monitoring však potvrdzuje, že aj tam sú lokality so silným výskytom podkôrneho hmyzu. Ďalším dôvodom pokračovať v čistení postihnutých partií bolo aj mimoriadne zasadnutie krízového štábu v Jarabej z obáv pred požiarmi. S touto otázkou sa už zaoberal aj VÚC. Záverečné stanovisko je jednoznačné. Kalamitu v Pošovej a Zelenej Mlynnej treba bezpodmienečne spracovať. „Okrem približovania helikoptérami, chceli sme si pomôcť aj splavovaním dreva dolu vodnými tokmi. To však zákon zakazuje. Bude teda nutné dobudovať obvodnú cestu v Brestovej a niekoľko dočasných približovacích ciest,“ zhrnul L. Gašpar. Podľa vedúceho polesia Čertovica Milana Dolňana: „Nechať na les, nech sa so škodcami vysporiada sám, si môžu dovoliť iba tam, kde je to možné. Nie sme na ploche ako Rusko. Podkôrny hmyz sa aktivizuje v teplých mesiacoch. Ak s tým niečo neurobíme, v júni prejde do živých stromov. Zaschnuté lyko na kalamite už nebude preň zaujímavé. Ani ochranárska teória, že odvozom kalamity ochudobňujeme lesné pôdy, neobstojí. Vždy tam nechávame 20 - 30 percent hmoty na prehnitie. Hnoj ešte do hory totiž nikto nenavozil.“