Nevadilo mi to do chvíle, kým nenastúpil do vedenia nový šéf. Jeho nároky sa stupňovali. Zvládal som ich ako stroj, jednoducho, stal sa zo mňa workoholik. Postupne som však zisťoval, že ma neustály tlak psychicky vyčerpáva. Keď som ho upozornil, že takto ďalej fungovať nemienim, udrel „od boka“. Začal ma pred všetkými častovať poznámkami, že som ešte nezrelý na predčasný dôchodok, načo som študoval, že neviem s ostatnými udržať krok, sadol si na mňa. Pritom vedel, že som pre firmu viac než užitočný. Upadal som na váhe. Vstával som s pocitom ako decko, čo nechce ísť do školy. Robilo mi problém zájsť do kúpeľne, obliecť sa a vypiť čaj. Všetky stresy z roboty som automaticky prenášal do rodiny. Vytáčali ma maličkosti, ktoré som si dovtedy vôbec nevšímal. V noci ma ničili halucinácie, cez deň nervozita, a naopak. Boli víkendy, ktoré som prežil v totálnej apatii. Nič ma netešilo. Prestal som sa zaujímať o okolie, nepozeral som správy. Bál som sa zaspať. Stavy úzkosti ma totiž prepadali v noci. Kam spejem, som si v plnej vážnosti uvedomil až pri myšlienke so všetkým skoncovať. Vyhľadal som odbornú pomoc. Liečba trvala niekoľko mesiacov, stále som na medikamentoch, ale opäť pracujem. Samozrejme na novom mieste, no to, čo som bol ochotný urobiť pre predchádzajúceho zamestnávateľa, skončilo! Vytvoril som si hranicu. Nikto ma už za ňu nevytlačí. Cítim sa v pohode, vediem plnohodnotný život.“
Stres, nepohoda, nedostatok pochopenia, vysoké nároky, nezaplatené nadčasy, osobné invektíva a podobne. Veľa sa o tom nehovorí, napriek tomu je to na našich pracoviskách každodennou rutinnou záležitosťou. Mobbing znamená ponižovanie, šikanovanie. Je to jav, kedy je zamestnanec na rovnakej, alebo nižšej úrovni opakovane a po dlhšiu dobu sústavne ponižovaný.
Šikanovanie na pracovisku sa v poslednej dobe objavuje stále častejšie. Cieľom je psychicky alebo fyzicky ponížiť, prípadne izolovať z kolektívu zamestnancov, sociálne ich potlačiť, znemožniť. Ďalším z cieľov môže byť aj donútenie k rozviazaniu pracovného pomeru.
Následkom takéhoto správania sa jedincov, alebo kolektívu môžu byť stres, nervozita, poruchy spánku, ochorenia srdca, krvného obehu, bolesti hlavy a chrbtice, ťažkosti s trávením, bolesti žalúdka. Môže viesť k agresívnosti, roztrieštenosti, bezdôvodným obavám a strachu. Dokonca to môže viesť až k samovražedným myšlienkam. Psychológovia za dôvod tohto javu označujú hlavne frustrácie nadriadeného, jeho egoizmus, strach z nových a perspektívnych pracovníkov, či až sklony k diktátorstvu.
TLAKY AJ NA ZAMESTNÁVATEĽA
Liečebný pedagóg Michal Mikula sa však zastal aj zamestnávateľov. „Tlak na zamestnávateľa sa tiež zintenzívňuje. Nárok sa zvyšuje neustále a on musí tento tlak prenášať aj na zamestnancov. Požiadavky idú tak dopredu, že náročnosť je vždy väčšia,“ hovorí. Tlak na týchto zamestnávateľov je často taký, že musia z roboty odísť. „Myslím si, že v podnikateľskej oblasti je ten tlak obzvlášť väčší. Podnikateľ často nestíha vyhovieť požiadavkám, ktoré sú na neho kladené.“ Z týchto dôvodov sú často jeho prejavy k podriadeným poznamenané diskrimináciou a šikanovaním. Určité napätie medzi zamestnávateľom a zamestnancom je však podľa Mikulu do určitej miery nevyhnutné. Je však otázne, ako tieto dva subjekty dokážu tento tlak spracovať bez výskytu ponižovania a šikanovania. Tu sa zrejme láme aj hranica mobbingu. „Záleží od osobnosti zamestnávateľa alebo podnikateľa. Závisí to od morálky, etiky a v neposlednej miere aj od jeho právneho vedomia, do akej miery je schopný tento tlak ešte racionálne prenášať na zamestnancov bez ponižovania a diskriminovania. Istému tlaku sa nebude dať nikdy vyhnúť,“ hovorí Michal Mikula. Primeraný tlak však nepovažuje za zlý, ako ho mnohí označujú. „Ten tlak je hybnou silou rozvoja organizácie, je to zdravé, ak je primeraný,“ poznamenal.
OBEŤ
Mobbing je teda reálny. Je dôsledkom neprimeraného a nadmerného tlaku, zo strany zamestnávateľa na zamestnanca. Existuje aj spätná väzba? „Niekedy v dôsledku situácií, kedy je človek tlačený zvrchu, sa začne brániť a začne odpovedať na takéto podnety veľmi neadekvátne, nekomunikatívne. Výsledkom je zhoršenie vzťahov medzi ním a zamestnávateľom,“ tvrdí Mikula.
A následky bývajú rôzne. „V takýchto prípadoch človek niekedy zlyhá a obráti sa to buď skrytou, alebo otvorenou agresivitou voči zamestnávateľovi, ktorý sa môže stať aj obeťou,“ dodáva.
AKO SA SPRÁVAL TOMÁŠ BAŤA
Zaujímavým typom zamestnávateľa bol Tomáš Baťa. „Dával veľký dôraz na to, aby sa jeho zamestnanci cítili dobre. Zabezpečoval ich sociálne ako len mohol. Pritom to nebola nejaká lacná propaganda, alebo rozdávanie majetku.“ Baťa totiž veľmi dobre vedel, že pokiaľ pracovník nebude pod neprimeraným existenčným tlakom, keď bude mať vyriešené základné sociálne istoty, tak bude podávať lepšie výkony. „Baťa jednoducho vedel, že keď človek príde domov, je oddýchnutý, prichádza aj do roboty, a nie je šikanovaný a diskriminovaný, podáva lepšie výkony,“ hovorí liečebný pedagóg M. Mikula.
NIEKTORÉ PRÍČINY
V súčasnosti je rozšírené, že najmä podnikatelia sa vzďaľujú svojím rodinám. Rúca sa im tak rodinné zázemie, čo je veľmi frustrujúci faktor. Aj to je dôvod, prečo sa ten človek potrebuje napr. vybúriť na svojich zamestnancoch.
A je to tak často aj u tých ľudí, u ktorých sa to zdalo byť navonok v poriadku. Nakoľko však zažili problémové detstvo, tak svoje nevyriešené problémy prenášali do ďalších etáp svojho života. „Napriek tomu že títo ľudia bývajú často úspešní, nedokážu sa v mnohých prípadoch zbaviť komplexov z detstva. Svoje komplexy menejcennosti, si vybíjajú napríklad aj na svojich zamestnancoch,“ konštatuje Mikula. A tu sa dostávame aj k diskriminácii a šikanovaniu na pracovisku. „Mnohí zamestnávatelia sa dopúšťajú diskriminácie na podriadených bez toho, aby si to v plnej miere uvedomovali. Takých prípadov je mnoho,“ dodáva.
NIEKTORÉ NÁSLEDKY
Pokiaľ je rodič obeťou mobbingu má to negatívny vplyv aj na vývin a výchovu detí. Buď si ponižovanie z pracoviska vybije v práci, alebo v najbližšom sociálnom prostredí. „Ľudský život, jeho vývin, najmä obdobie detstva, ale aj dospelosť, má veľmi veľký význam a ovplyvňuje to, akým spôsobom sa človek zaradí do spoločenského a pracovného procesu. Nakoľko mnohí ľudia vyrástli v nepriaznivých rodinných pomeroch, často im chýbalo uspokojenie základných, ľudských potrieb, nastal u nich neprimeraný vývin osobnosti. Samozrejme, to má obrovský vplyv na budúcu profesiu, toho človeka a zaradenie sa do pracovného procesu,“ povedal Mikula.
MOBBING NIE JE MOŽNÉ ZLIKVIDOVAŤ
Mobbing je teda nevyhnutnou súčasťou nášho života. Je možné urobiť niečo pre jeho likvidáciu, alebo elimináciu? M. Mikula povedal, že mobbing je nežiaduci spoločenský jav, ktorý sa však nedá úplne zlikvidovať. „Preto môžme hovoriť jedine o obmedzení tohto javu, nie o jeho likvidácii. Možno povedať, že primeraný tlak – napätie v pracovnom procese prináša pokrok. Nie však neprimeraný tlak, ktorý spôsobuje poškodzovanie, diskrimináciu zamestnanca,“ povedal liečebný pedagóg.
Vyjadrenie Inšpektorátu práce
Banská Bystrica
V roku 2004 po nadobudnutí účinnosti zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) neprešetroval Inšpektorát práce Banská Bystrica žiadny podnet, ktorý poukazoval na diskrimináciu na pracovisku.
V roku 2005 bolo doručených na Inšpektorát práce dvanásť podnetov, ktoré obsahovali aj zmienku o diskriminácii na pracovisku. Z týchto podnetov tri podali muži, osem podnetov ženy a jeden bol anonymný bez toho, že by bolo možné rozpoznať z textu, či sa jedná o ženu, alebo muža.
Mgr. Jozef Rybanský
hlavný inšpektor práce
Rozhovor s právnikom
JUDr. Michalom Vlkolinským
Je mobbing definovaný v zákonníku práce?
- Mobbing v zákonníku práce definovaný nie je.
Ktorý právny predpis rieši problémy s mobbingom?
- V slovenskom právnom poriadku nemáme osobitný právny predpis, ktorý by riešil mobbing ako taký.
Čo môže občan právne urobiť, ak sa stane obeťou mobingu?
- Môže sa na príslušnom súde domáhať ochrany pred mobbingom.
Má šancu vyhrať súdny spor?
- Môžem povedať, že v zásade pred každým otvorením prvého pojednávania vo veci samej sú šance na úspech, resp. neúspech v konaní vyrovnané.
Je na Slovensku bežné, že ľudia riešia tieto záležitosti súdnou cestou?
- Na Slovensku nie je bežné riešiť konanie, ktoré by mohlo spadať pod definíciu mobbingu súdnou cestou. Obvyklé riešenie je, že obeť „dobrovoľne“ rozviaže pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu.
Aké dôkazy sú dôležité pri preukazovaní mobbingu?
- Ako najfrekventovanejší dôkaz prichádza do úvahy výpoveď účastníkov, výsluch prípadných svedkov, listinné dôkazy ...
Je vôbec mobbing objektívne dokázateľný? Nie je to často postavené na subjektivizme konkrétneho žalujúceho?
- Mobbing ako každé správanie sa jednotlivca je objektívne dokázateľný, len obeť mobbingu ako žalujúca strana musí dôsledne oddeliť svoje subjektívne pocity od toho, čo sa skutočne stalo a je preukázateľné v konaní pred súdom.
Čo prvé by mala urobiť obeť mobbingu z právneho hľadiska?
- Mala by písomne oznámiť vedúcemu zamestnancovi alebo zamestnávateľovi, že sa stala obeťou mobbingu a takéto konanie detailne popísať a následne si nechať potvrdiť prevzatie tohto podania a súčasne uviesť lehotu, v rámci ktorej očakáva nápravu.
Čo je pri posudzovaní najväčším problémom?
- Najväčší problém predstavuje dokazovanie, lebo obvykle ostatní zamestnanci buď nič nevideli, nevšimli si, nevedia, resp. takéto konanie považujú len za nevinný žart a zábavu na účet obete mobbingu.
Ktoré inštitúcie môžu pomôcť obetiam mobbingu?
- V rámci SR je možné sa obrátiť na Slovenské stredisko pre ľudské práva v Bratislave, prípadne ombudsmana alebo podpredsedu vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny na Úrade vlády Slovenskej republiky.
