Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

V Bystrici sa cítia ako doma


Suseda si myslela, že Ind sa zbláznil
Na Slovensku žije 8 rokov. V súčasnosti učí angličtinu na základnej škole. Okrem toho pracuje aj pre migračný úrad ako tlmočník. Má 36 rokov, s manželkou Zuzanou má jednu dcéru. Ravi Kant Bhutani z Indie.
Na Slovensko sa dostal vďaka jednej Slovenke, ktorú spoznal pri mori v južnej Indii na dovolenke. Po čase sa zobrali a asi rok spolu žili v Indii. „Bývali sme v Dillí, kde je počas leta veľmi horúco. Prišla na dva mesiace na Slovensko a neskôr sme tu už zostali natrvalo,“ dodáva Ravi Kant.
Na Slovensku sa mu veľmi páči. „Je tu krásna príroda. V Dillí žije 10 miliónov obyvateľov. Tu ich je málo a veľa prírody. Ľudia sú tu príjemní, všetci ma privítali, rýchlo sme sa skamarátili.“
Ťažko znášal zimu, ale veľmi rýchlo si zvykol. Keď tu prvýkrát v živote videl sneh, tak zažil úsmevnú situáciu. „Bol som dnu a zrazu začalo snežiť. Bežal som rýchlo von a začal som sa hrať so snehom. Moja stará suseda začala kričať, aby som išiel dnu, kričala, že či som sa zbláznil. Ona nevedela, že prvý raz vidím sneh. Vychutnal som si vŕzganie topánok pri chôdzi po snehu. Všetko bolo prvýkrát,“ dodáva so smiechom.
V Banskej Bystrici sa mu páči. „Bývam v Nemciach a okolie je nádherné, pekné lúky, krásne Šachtičky. Sú tu dobrí susedia a známi.“ Po príchode na Slovensko mu veľmi pomohla švagriná. „Bola taká šikovná, že mi organizovala robotu. Len nejaký čas som bol nezamestnaný.“
Ravi Kant stále učil angličtinu. „Najprv na štátnej jazykovej škole, potom na učilišti. Momentálne učím angličtinu na Základnej škole Moskovskej a popritom tlmočím pre migračný úrad.“
Úsmevnú príhodu zažil na stužkovej, keď ho mladé dievča pozvalo na tanec. „V Indii je tiež bežná kultúra tancovania, ale ja som si nezvykol na vašu kultúru. Keď som minule tancoval so svojou kolegyňou, tak sme sa tiež zasmiali. Stále to ešte neviem,“ dodáva so smiechom.
So slovenčinou nemal veľké problémy. „Manželka mi napísala štyridsať slov a tie som sa naučil za štyri dni. Dokázal som vysvetliť všetko – nohami rukami. Niektorí ľudia sa smiali, aké slová som vtedy používal, akým spôsobom som ich vysvetľoval,“ dodáva. V škole sa mu raz stala zaujímavá príhoda. „Jedna kolegyňa povedala, že má problém so žalúdkom. Čudoval som sa, lebo dovtedy som nevedel, čo znamená žalúdok. Naučil som sa len slovo zadok, a tak som nerozumel, o čo ide.“
Ravi Kant stále medituje indickým spôsobom ráno aj večer. Verí v Šrí Rámu, teda v hinduistické božstvá.
Slovensko je podľa neho s Indiou vo veľa veciach podobné. „Aj tam je niekto veľmi bohatý a niekto veľmi chudobný. Priemerne je India chudobnejšia ako Slovensko.“ Ravi porovnáva Slovensko aj s Nemeckom, ktoré navštívil. „Nemci majú kamenné srdce. Kolektivizmus majú slabší. Slováci majú veľmi silnú kolektivitu, podobnú ako v Indii,“ hovorí Ravi Kant.
Z Indie nikdy neplánoval odísť, veď pred svadbou nemal ani pas. „Keď som bol pred desiatimi rokmi u veštca, tak mi predpovedal, že pôjdem do zahraničia. Veril som mu všetko, ale toto nie,“ dodáva.
V oblasti, z ktorej pochádza je najobľúbenejším športom kriket. Ravi Kant nie je veľkým fanúšikom športu. „Raz som sledoval, keď sa Slovensko stalo majstrom sveta v hokeji. A tiež som pozeral petrohradské finále.“
A kde sa Ravi Kant Bhutani cíti viac doma? „Je to tak 50 na 50, ale samozrejme o niečo viac som doma v Indii, veď som sa tam narodil,“ dodáva.




Kubánec nevedel, čo je sneh


Na Slovensku žije od roku 1983. O päť rokov neskôr sa vyučil za pivovarníka. Boli tu spolu tridsiati, potom odišli na Kubu. Z nich všetkých sa na Slovensko vrátil len jeden – Victór Pérez. Koncom roku 1989 sa na Kube oženil a prišiel späť. Usadil sa na Slovensku už natrvalo. Naše občianstvo dostal pred tromi rokmi. Mal ťažké zdravotné problémy, amputovali mu nohu a žije s jednou obličkou. Od roku 1991 robil tri roky v pivovare. Neskôr sa rozhodol robiť opravára obuvi, pretože na Kube sa vyučil za obuvníka. Victór Pérez z Kuby - 52-ročný slovenský občan.
S manželkou sa zoznámil na Slovensku. „Stretol som ju v Banskej Bystrici. Už si ani nepamätám, kde to presne bolo,“ hovorí Victór Pérez. Dnes už na Kubu nechodieva. „Som disident a teda politický nepriateľ Kuby,“ dodáva. Na Slovensku sa mu veľmi páči. „Hlavne úprimnosť ľudí. Keď niečo potrebujú povedať niekomu do očí, tak si to povedia. Nepáči sa mi však to, čo sa stáva aj v poslednom čase – rasistické a nacistické prejavy.“
Victór sa pozrel von z okna. Videli sme, že začalo trochu snežiť. S úsmevom pokračoval v rozprávaní. „Keď sme sem prišli nevedeli sme, čo je to sneh. Mali sme predstavu, ako to asi vyzerá, ale nevedeli sme ako vyzerá tá hmota. Predstavovali sme si to pomocou ľadu v mrazničke. Dali sme si takú stávku, kto podrží najdlhšie snehovú guľu v ruke. Vydržal som najviac 35 sekúnd.“ Najväčším problémom pre Victóra bola samozrejme zima. „Na Kube je v zime minimálna teplota nad 20 stupňov. A to už je pre Kubáncov riadna kosa,“ povedal s úsmevom.
Bol prekvapený z ľadového hokeja. „Nevedel som ani, čo je hokej. Vždy som sa čudoval, ako môžu hrať na tom ľade, že sa im to musí šmýkať a ešte k tomu tá zima... Vždy som ich ľutoval, že chudáci, ako to tam môžu hrať.“ Victór však vždy fandil tomuto, pre neho exotickému športu. Fandí aj našim hokejistom a posledné zápasy na majstrovstvách sveta vždy pozorne sleduje. „Zápasy, v ktorých sa rozhoduje o medailách, sa mi veľmi páčia. Som rád, že sme hokejová veľmoc,“ dodáva.
Victór niekedy boxoval tak, ako každý Kubánec. „Škoda, že Slovensko nemá dobrých boxerov. Každý Kubánec boxuje a už ako malý sa učí tento šport,“ hovorí.
Problémom pre neho bol aj slovenský jazyk. „Aj Slováci sami hovoria, že slovenčina je dosť ťažká.“ Victór však už vedel po rusky, o to bolo pre neho ľahšie, naučiť sa ju. „Neviem však rozlišovať, kde sa dáva ž a kde š,“ pokračuje.
 Čo ho na Slovensku najviac prekvapilo? „Pekné ženy.“ Príjemným prekvapením pre neho bolo aj to, ako sa Slovenská republika dokázala oddeliť od Českej. „Bolo to takým inteligentným spôsobom. Takže klobúk dole pred slovenskou múdrosťou. Je tu inteligencia, to sa mi najviac páčilo.“
Victór Pérez si už u nás úplne zvykol. „Cítim sa tu ako doma. Som tu pomaly 23 rokov. Slovensko je už mojou vlasťou.“ Zo začiatku hlavne pre neuspokojivú ekonomickú situáciu uvažoval o odchode do bohatšej krajiny. „Teraz, keď už mám slovenské občianstvo, tak nie. Chodievam do Španielska asi trikrát do roka za rodinou. Aj napriek tomu, že mi ponúkali, aby som tam ostal, vždy som sa vrátil späť, lebo ma to sem ťahá ako taká magnetka. Mojou prvou vlasťou je Slovensko. Bojoval by som zaň, keby bola vojna. Kuba je moja druhá vlasť,“ dodáva. V Banskej Bystrici sa mu páči. „Ponúkali mi dokonca bývať v Prahe, alebo v Nemecku. Ale vždy ma to ťahalo do našej krásnej Bystrice,“ dodáva s úsmevom.
Spokojnosť s jeho politickou angažovanosťou jeho rodina na Kube radšej neprejavuje kvôli cenzúre. Raz mu brat napísal, že mu fandí. „Preto ho zobrali na políciu. A aj vďaka tomu, že mám brata na vysokej pozícii na ministerstve vnútra Kuby, tak ho prepustili.“
Pred rokom dostal od kubánskeho konzulátu povolenie, aby vstúpil na Kubánsky ostrov. Jeho poradcovia mu však neodporúčajú ísť, lebo by ho tam zrejme zatkli. „Už 16 rokov som tam nebol, ale chcel by som ísť. S priateľkou však máme strach.“
Na Kubu ho už jeden Slovák raz posielal. Victór to vzal s úsmevom. „Do očí mi povedal, že prečo už nejdem naspäť. A ja som odpovedal, že tam nemôžem ísť, lebo tam mám zákaz vstupu. A on mi povedal, že aká škoda, že mohol by som už odtiaľto konečne vypadnúť. Ale potom si so mnou vypil, veď zbadal, že sa ma to nedotklo. Napokon sa mi ospravedlnil,“ dodáva. „Som pokojný a mierumilovný človek. Nie som konfliktný.“
Victór si sem z kubánskeho ostrova priniesol hlavne kubánske špeciality. „Väčšinou doma varím ja a priateľke to chutí. Kubánskym národným jedlom je kongri. Je to čierna fazuľa kombinovaná s ryžou. Uvaria sa a dajú dokopy. Ako príloha sa k tomu dáva biftek na cibulke.“
Victór pochádza zo silnej kresťanskej rodiny. Teší sa na Vianoce. „Na Kube boli Vianoce úplne zrušené,“ dodáva. Victór nie je aktívnym kresťanom. Chodí do kostola asi trikrát ročne. „Boha netreba hľadať len v kostole. Boh nie je v kostole, ale všade,“ hovorí Victór Pérez.




Rodinu vo Vietname by chcel ešte vidieť


Z Vietnamu odchádzal ako 18-ročný. Na Slovensku žije už 30 rokov. Napriek tomu, že pôvodne chcel ísť do Nemecka, ostal tu. Dnes je otcom štyroch detí a osvojil si kresťanskú vieru. Kong Phanvan z Vietnamu - 49- ročný slovenský občan.
Na Slovensku si zvykol a páči sa mu tu. „Mám šťastnú rodinu, dobrú manželku, zlaté deti, ktoré nadovšetko milujeme,“ hovorí Phanvan.
Zažil Vietnamskú vojnu a ťažko sa z nej spamätával. „Stále myslím na moju minulosť, aký ťažký život sme mali počas vojny, aj po nej. Dokázal som sa nad všetko povzniesť. Chcem žiť a robiť všetko preto, aby sa každý mal lepšie. Sú príhody, ktoré mi dávajú aj posilu v tom, že niekomu čo i len máličko pomôžem a mne akoby sa vrátil aj niekoľkonásobok. Tam je to zaujímavé. Všetky príhody by mali ľudia premeniť na dobro pre druhého,“ hovorí Kong Phanvan. Na Slovensku našiel druhý domov. Veľmi sa mu tu páči. „Sú tu dobré podmienky na živobytie, hoci mnohí hovoria, že je to tu zlé oproti bohatým krajinám. Osobne si to nemyslím, lebo pri porovnaní životných podmienok s chudobnými krajinami sa tu máme super. Mám veľa priateľov, je tu veľa dobrých ľudí. Nikdy by som nechcel zo Slovenska odísť,“ dodáva. Podľa neho sa dá všade dobre žiť, len treba chcieť.
Vo Vietname bol za 30 rokov trikrát. Túži ísť pozrieť znova svoju rodinu. O svojich rodákoch hovorí: „Počas vojny boli ľudia veľmi súdržní, vnímaví jeden k druhému. Vzťahy boli krajšie vo všetkom. Aj tam je to tak ako tu, že ak začnú ľudia myslieť na hmotu, na peniaze, tak vzťahy sú narušené. Zažil som vojnu a snažil som sa aj ja žiť tak, ako skutoční ľudia. Na vlastné oči som videl, ako boli všetci dobrotiví jeden k druhému. Tak sa to snažím robiť aj tu vo svojom okolí. Trinásť rokov vietnamskej vojny bolo pre mňa trpkých a nezabudnuteľných. Počas bombardovania sme nevedeli, či prežijeme do rána. Mal som v sebe nenávisť voči nepriateľom, a musel som sa toho dlho zbavovať. Všetci sme božie deti. Ľudia majú žiť skutočne ako ľudia,“ dodáva so slzami v očiach.
Pred dvadsiatimi dvoma rokmi prijal kresťanskú vieru. Bol pokrstený ako Michal. „Som šťastný a vďaka Bohu, že ju mám a môžem žiť pre dobro ľudí všade, kde sa nachádzam. A to chcem nadovšetko preto, aby sa oslávil Boh v mojich skutkoch,“ dodáva hlboko veriaci kresťan.
Svojim krajanom hovorí o Slovensku, o tom, čo tu mohol zažiť, ako je tu dobre a fajn. Phanvan Kong je spoločenský typ. „Veselosť života je pre mňa niečo úžasné, pretože počas vojny som zažil veľa zármutkov a už by som to nechcel prežiť,“ pokračuje. Sneh videl prvýkrát na Slovensku a mal z neho radosť.
V Banskej Bystrici pôsobí už 12 rokov ako výchovný asistent v útulku sv. Vincenta na Kollárovej ulici. „Počas pôsobenia v našom zariadení myslím na to, ako sa dá ešte lepšie dať do služby, aby tí, ktorých mi Boh zveril do rúk, pochopili, že život má obrovský zmysel. Je krátky, ale má obrovský význam pre večný život,“ dodáva Phanvan Kong.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 999
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 246
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 404
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 952
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 029
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 932
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 226
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 914
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 713
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 603
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Skríningové testovanie bude v Banskej Bystrici pokračovať zajtra.

2 h
Antigénové testovanie na koronavírus.

Niektoré obce nášho regiónu testujú na nezvyčajných miestach. Napríklad v horehronskej obci Beňuš sa testuje v dome smútku.

4 h
Testovanie v základnej škole na Radvanskej.

Mesto zverejnilo prvé priebežné čísla zo skríningového testovania.

8 h

Sneh môže aj namŕzať, jazdite opatrne.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

9 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

7 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan
AKTUALIZOVANÉ 23. 1. o 21.24 o vyjadrenie prednostky OÚ

Zaočkovali aj 34-ročnú prednostku za OĽaNO v Nitre

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

22. jan

Už ste čítali?